fbpx
Wikipedia

Slavic vocabulary

The following list is a comparison of basic Proto-Slavic vocabulary and the corresponding reflexes in the modern languages, for assistance in understanding the discussion in Proto-Slavic and History of the Slavic languages. The word list is based on the Swadesh word list, developed by the linguist Morris Swadesh, a tool to study the evolution of languages via comparison, containing a set of 207 basic words which can be found in every language and are rarely borrowed. However, the words given as the modern versions are not necessarily the normal words with the given meaning in the various modern languages, but the words directly descended from the corresponding Proto-Slavic word (the reflex). The list here is given both in the orthography of each language, with accent marks added as necessary to aid in pronunciation and Proto-Slavic reconstruction. See below for a capsule summary of how to pronounce each language, as well as some discussion of the conventions used.

Table

Slavic languages
Translation Late Proto-Slavic class Russian Ukrainian Bulgarian Czech Slovak Polish Serbo-Croatian Slovene Macedonian
Cyrillic Latin Cyrillic Latin Cyrillic Latin standard
(Shtokavian)
Chakavian Cyrillic Latin
I *(j)azъ, (j)ā prn. я ja я ja аз/я(dial.) az/ja(dial.) ja ja jå̃ jàz јас jas
you (singular) *ty prn. ты ty ти ty ти ti ty ty ty ти ti
he, she, it *onъ prn. он, она, оно on, oná, onó він, вона, воно vin, voná, vonó той, тя, то toj, tya, to on, ona, ono ȍn/ȏn, òna, òno õn, onȁ, onȍ òn, óna, onọ̑/óno тој/оној toj/onoj
we *my prn. мы my ми my ние nie (dial.) my my my ние nie
you (plural) *vy prn. вы vy ви vy (ви́е) (víe) vy vy wy вие vie
they *oni, *ony, *ona prn. они́ on'í вони́ vony те te oni, ony, ona oni, ony, ona oni, one oni, one, ona oni тие/оние tie/onie
this, that *tъ prn. то tot, ta, to той, та, то toj, ta, to (това́) (tová) ten, ta, to ten, tá, to ten, ta, to tȃj, tȃ, tȏ tȁ, tȃ, tȏ/tȍ tȃ, tȃ, tọ̑ ова/она ova/ona
there *tamъ там tam там tam там tam tam tam tam tamo tam таму tamu
who *kъto prn. кто kto хто khto ((кой)) ((koi)) kdo kto kto (t)kȍ; ki kdọ́ кој koj
what *čьto, *čь prn. что čto /što/ що ščo какво kakvo co čo co štȍ/šta (Vrg.) ča (<*čь) kaj што što
where *kъde prn. где gd'e де de къде kəde kde kde gdzie gd(j)ȅ kadȅ (Orb.) kjẹ́ каде kade
when *kogъda; *kogъdy adv./conj. когда́ kogdá коли́ kolý кога́ kogá (kdy); OCz. kehdy kedy kiedy, gdy kàda kdáj кога koga
how; what (kind of) какъ adv.; prn. как kak; kakój як jak как kak (jak) (OCz. jaký) ako (OSk. aký) (jak), jaki/jaka/jakie (arch. jako, jakowy/jakowa/jakowe) kàko, kakav/kakva/kakvo kakọ̑, kakšen/kakšna/kakšno како, каков/каква/какво kako, kakov/kakva/kakvo
not *ne adv. не n'e ні ni не ne ne nie nie ne не ne
all *vьśь, *vьśja, vьśe prn. весь, вся, всё v'es', vs'a, vs'o весь, вся, вcе ves', vsja, vse (вси́чки)/вси (vsíčki)/vsi (všichni); OCz. veš, všě, vše (všetci); OSk. vše (wszyscy); OPl. wszy, wsza, wsze sȁv, svȁ, svȅ svȁs, svȁ, svȅ vǝ̀s, vsà, vsè се/сето se/seto
many *mъnogъ adj. o мно́гий mnógij бага́то baháto мно́го mnógo (adv.) mnohý mnohí mnogi mnȍgī mnọ̑gi многу mnogu
some *ne + *koliko не́сколько n'éskol'ko де́кілька dékil'ka ня́колко njákolko několik niekoľko kilka nekoliko nekọ̑liko, nẹ́kaj неколку неколку
few *malъ ма́ло málo ма́ло málo ма́лко málko málo málo mało malo malo малку malku
second *drȗgъ adj. o (c) друго́й drugój дру́гий drúhyj ((втори)) ((vtori)) druhý druhý drugi, (arch.. wtóry) drȗg drȕgī drȗgi втор vtor
other *jь̀nь prn. (a) ино́й inój і́нший ínšyj ((друг)), (инакъв) ((drug)), (inakǝv) jiný iný, inakší inny drugi/ini drȗg друго drugo
one *(j)edìnъ, *(j)edьnъ num. o оди́н, одна́ od'ín, odná оди́н odýn еди́н edín jeden jeden, jedna jeden jèdan, jȅdna jedå̃n, jednȁ, jednȍ eden, en, ena, eno еден еден
two *d(ъ)va num. два dva, dve, dva два dva двa dva dva, dvě, dvě dva, dve dwa, dwie, dwa dvȃ, dv(ȉj)e, dvȃ dvå̑, dvȋ, dvå̑ dvȃ, dvẹ́, dvȃ два dva
three *trьje, *tri num. три tr'i три try три tri tři tri trzy trȋ trȋ trȋje, trȋ, trȋ три tri
four *četỳre num. (a) четы́ре č'etýr'e чоти́ри čotýry че́ти́ри čétíri čtyři štyri cztery čètiri četȉri štirje, štiri, štiri четири četiri
five pę̑tь num. i (c) пять p'at' п’ять pjat' пет pet pět päť pięć pȇt pȇt pẹ̑t пет pet
big, great *velìkъ; velьkъ adj. o вели́кий v'el'ík'ij вели́кий velýkyj ((голям)), вели́к ((goljam)), velík velký veľký wielki vȅlikī, vȅlikā, vȅlikō vȅlik, velikȁ, velikȍ vélik, velíka голем, велики golem, veliki
long *dь̀lgъ adj. o (a) до́лгий dólg'ij до́вгий dóvhyj дъ́лъг dǝ́lǝg dlouhý dlhý długi dȕg dȕg dȏļg, dȏļga, dȏļgo долг/долго dolg/dolgo
wide *širokъ широ́кий širók'ij широ́кий širókyj широ́к širók široký široký szeroki širok širók широк, широко/а/и širok, široko/a/i
thick *tъlstъ то́лстый tólstyj товсти́й towstýj ((дебел)), тлъст ((debel)), tlǝst tlustý tlstý, hrubý tłusty debeli debel, debẹ́l, tọ̑lst дебел, дебело/а/и debel, debelo/a/i
heavy *tęžъkъ adj. o тя́жкий t'ážkij тяжки́й t'ažkýj те́жък téžǝk těžký ťažký ciężki téžak, téška tȅžak, tēškȁ téžǝk téžka, téžko; težȃk тежок, тешко/а/и težok, teško/a/i
small *màlъ adj. o (a) ма́лый mályj мали́й malýj (ма́лък); мал (málǝk); mal malý malý mały mȁli må̃lī mȃli, majhen малечoк/а/ки/ко, мал, мало/а/и. malećok/a/ki/ko, mal, malo/a/i
short *kortъ̀kъ adj. o (b) коро́ткий korótk'ij коро́ткий korótkyj ((къс)), кра́тък ((kǝs)), krátǝk krátký krátky krótki krátak, krátka krå̑tak, krå̄tkȁ, krå̑tko;
krãtak, krãtka, krãtko
krátǝk кратко/а/и, краток kratko/a/i, kratok
narrow *ǫzъkъ adj. o у́зкий úzk'ij; úzok, uzká, úzko вузьки́й vuz'kýj ((те́сен)) ((tésen)) úzký úzky wąski ȕzak, ȕska/uskȁ ȕsak, uskȁ, ȕsko ọ́zǝk, ọ́zka тесно/на/ни/ен tesno/na/ni/en, teško/a/i
thin *tь̏nъkъ adj. o (c) то́нкий tónk'ij; tónok, tanká, tónko тонки́й tonkýj тъ́нък tǝ́nǝk tenký tenký cienki tȁnak, tànka/tánka tȁnak, tankȁ, tȃnko tǝnǝ́k, tǝnkà тенок, тенко/а/и tenok, tenko/a/i
husband *mǫ̑žь m. jo (c) муж muž чолові́к čolovík ((съпруг)), мъж ((sǝprug)), mǝž muž muž, manžel mąż mȗž (mȗža) soprọ̑g, mọ̑ž (možȃ) сопруг soprug
woman/wife *ženà f. ā (b) жена́ ž'ená /žená/ дружина družyna жена́/съпруга žená/sǝpruga žena žena, manželka żona žèna (acc. žènu) ženȁ (acc. ženȕ) soprọ̑ga, žéna (wife), žẹ́nska (woman) жена/сопруга žená/sopruga
man (human) *čelověkъ m. o челове́к č'elov'ék чоловік čolovik чове́к čovék člověk človek człowiek čòv(j)ek (čòv(j)eka); čȍv(j)ek (čov(j)èka) čovȉk (čovȉka) člóvek (človẹ́ka) човек čovek
child *dětę дитя́ d'it'á дитина dytyna дете́ deté dítě dieťa dziecko, dziecię d(ij)ete otrók, dẹ́te дете dete
mother *mati мать mat' мати maty ма́йка májka matka matka, mama matka (arch. mać) majka, mater, mati mati мајка majka
father *otьcь оте́ц ot'éc батько bat'ko баща́, та́тко, отец baštá, tátko, otec otec otec ojciec otac oče татко, отец tatko, otec
wild animal *zvě̑rь m. i (c) зверь zv'er' звір zvir звяр zvjar zvěř zviera, zver zwierz, zwierzę zv(ȉj)er f. (i) zvȋr (zvȋri) f. (i) zvẹ̑r (zverȋ) ѕвер dzver
fish *ryba ры́ба rýba риба ryba ри́ба ríba ryba ryba ryba riba riba риба riba
bird *pъtica, *pъtъka пти́ца pt'íca птах ptax пти́ца ptíca pták vták ptak ptica ptič, ptica птица ptica
dog *pьsъ соба́ка, пёс sobáka, p'os собака, пес sobaka, pes пес, ку́че pes, kúče pes pes pies pas pəs куче, пес kuče, pes
louse *vъ̏šь f. i (c) вошь voš' /voš/ (vš'i) воша voša въ́шка vǝ́ška veš voš wesz vȃš (vȁši); ȗš (ȕši) ùš (ušȋ); ȗš вошка voška
snake *zmьjà f. iā змея́ zm'ejá змія zmija змия́ zmijá zmije[table 1] had, zmija (venomous) żmija[table 2] zmìja zmijȁ kača змија zmija
worm *čьrvь червь č'erv' черв'як červjak че́рвей čérvej červ červ czerw, robak crv črv црв crv
tree *dervo, *dьrvo де́рево d'ér'evo дерево derevo дърво́ dǝrvó dřevo [table 3] strom, drevo [table 4] drzewo drvo drevọ̑ дрво drvo
forest *lěsъ лес l'es ліс lis гора́, лес gorá, les les les, hora las šuma, dubrava gozd, lẹ́s, šuma, họ̑sta, mẹ́ja шума šuma
stick *palica, *palъka па́лка pálka палиця palyc'a пръ́чка, палка prǝ́čka, palka hůl palica laska / pałka / kij štap, palica palica стап, стапче stap, stapče
fruit *plodъ плод plod плід plid плод, овошка plod, ovoška ovoce (plod) ovocie owoc (płód) voće, plod sadež, plọ̑d oвошје ovošje
seed *sěmę се́мя s'ém'a насіння nasinn'a се́ме séme semeno semeno, semä (archaic) nasiono/nasienie, ziarno, siemię s(j)eme sẹ́me семе, семенка seme, semenka
leaf *listъ лист l'ist лист lyst листо́, лист listó, list list list liść list list лист list
root *korenь ко́рень kór'en' корінь korin' ко́рен kóren kořen koreň korzeń kor(ij)en korẹ́n, korenína корен koren
bark (of a tree) *kora кора́ korá кора kora кора́ korá kůra kôra kora kora skọ̑rja кора kora
flower *květъ цвето́к cv'etók квітка kvitka цве́те cvéte květ kvet kwiat, kwiecie cv(ij)et rọ̑ža, cvẹ́t, cvetlíca цвеќе cvekje
grass *trava трава́ travá трава trava трева́ trevá tráva tráva trawa trava trava трева treva
rope *ǫže верёвка v'er'óvka мотузка motuzka въже́, връв, шнур vǝžé, vrǝ́v, šnur provaz, houžev povraz, šnúra, lano sznur, lina, powróz uže vrv, konópec јаже, ортома jaže, ortoma
skin *koža ко́жа kóža шкіра škira ко́жа kóža kůže koža kożuch,[table 5] skóra koža kọ̑ža кожа koža
meat *męso мя́со m'áso м'ясо mjaso ме́со méso maso mäso mięso meso mesọ̑ месо meso
blood *kry кровь krov' кров krov кръв krǝv krev krv krew krv kri крв krv
bone *kostь кость kost' кістка kistka кост, ко́кал kost, kókal kost kosť kość, kostka(deminutive) kost kọ̑st коска koska
fat (noun) *sadlo са́ло sálo жир žyr слани́на, мас, мазнина slanína, mas, maznina sádlo, tuk tuk, sadlo tłuszcz, sadło masnoća, mast, salo mast, tọ̑lšča, maščóba, salo маст, сало mast, salo
egg *ȃje; *ajьce n. jo (c); n. jo яйцо́ jajcó яйце jajce яйце́ jajcé vejce vajce, vajco (regional) jajo; jajko, jajco jáje; jájce jå̑je jájce јајце jajce
horn *rȍgъ m. o (c) рог rog ріг rih рог rog roh roh róg (rogu) rȏg (rȍga) rọ̑g (rọ̑ga/rogȃ) рог rog
feather *però n. o (b) перо́ p'eró перо peri перо́ peró péro pero, pierko pióro pèro perȍ perọ̑ (perẹ́sa) пердув perduv
hair *vȏlsъ m. o (c) во́лос vólos (vólosa) волосина, волосся volosyna, voloss'a влакно, косъм vlakno, kosǝm vlas vlas włos, kosmyk[table 6] vlȃs (vlȃsa) vlå̑s (vlå̑sa) lȃs (lȃsa/lasȗ) влакно vlakno
hair, braided hair *kosà f. ā (c) kosá (kósu)[table 7] коса kosa коса́ kosá vlasy OCz. kosa vlasy, vrkoče OSk. kosa OPl. kosa[table 8] kòsa (acc. kȍsu) (Novi) kosȁ (acc. kosȕ/kȍsu) lasjẹ́ косa kosa
head *golvà f. ā (c) голова́ golová (acc. gólovu) голова holova глава́ glavá hlava hlava głowa gláva (acc. glȃvu) glå̄vȁ (acc. glå̑vu) gláva глава glava
ear *ȗxo n. o (c) у́хо úxo, pl. úš'i /úšy/ вухо vuxo ухо́ uxó, pl. uší ucho ucho ucho ȕho/ȕvo, pl. f. ȕši ȕho (ȕha), pl. m. ȕši uhọ̑ (ušẹ̑sa) уво, уше uvo, uše
eye *ȍko n. o (c) глаз, о́ко óko (poet.) око oko око́ okó oko ȍko okọ̑ (očẹ̑sa) око oko
nose *nȍsъ m. o (c) нос nos ніс nis нос nos nos nȏs (nȍsa) nọ̑s (nọ̑sa/nosȃ/nosȗ) нос nos
mouth *ūstà pl. n. o (b) рот rot вуста vusta уста́ ustá ústa usta ústa ũstå̄; ũsta ústa уста usta
tooth *zǫ̑bъ m. o (c) зуб zub зуб zub зъб zǝb zub zub ząb zȗb (zȗba) zọ̑b (zọ̑ba) заб zab
tongue/language *ęzỳkъ m. o (a) язы́к jazýk язик, мова jazyk, mova ези́к ezík jazyk jazyk język jèzik jazȉk jézik (jezíka) јазик jazik
nail (of finger/toe), claw *nȍgъtь m. i/io (c) но́готь nógot' (nógt'a) ніготь nihot' но́кът nókǝt nehet necht paznokieć (OPl. paznogiedź), pazur nȍkat (nȍkta); nogat (nokta) nȍhat (nȍhta) nọ̑ht (nọ̑hta) нокт, канџа nokt, kandža
foot, leg *noga f. ā (c) нога́ nogá нога noha крак, нога krak, nogá noha noha noga nòga (nȍgu) nogȁ (nȍgu) nóga стапало, нога stapalo, noga
knee *kolě̀no n. o (a) коле́но kol'éno коліно kolino коля́но kol'áno koleno koleno kolano kòl(j)eno kolȉno kolẹ́no колено/ница koleno/nica
hand *rǭkà f. ā (c) рука́ ruká рука ruka ръка́ rǝká ruka ruka ręka rúka (rȗku) rūkȁ (rȗku) róka рака raka
wing *krīdlò n. o (b) крыло́ kryló крило krylo крило́ kriló křídlo krídlo skrzydło krílo (Orb.) krīlȍ krílo крило krilo
belly *bŗȗxo, *bŗȗxъ m./n. o (c) живот žyvot живіт žyvit корем, стомах, търбух korem, stomah, tǝrbuh břicho brucho brzuch trbuh --- trẹ́buh (trebúha) стомак, желудник stomak, želudnik
guts *červo кишки́ k'išk'í кишки́ kyšky въ́трешности, черва́ vǝ́trešnosti, červá vnitřnosti, střeva vnútornosti, črevá wnętrzności, trzewia (ścierwo[table 9]) cr(ij)evo črevo, črevẹ́sje, drobọ̑vje црева creva
neck *šija, *šьja ше́я š'éja /šéja/ шия šyja врат, ши́я vrat, šíja krk krk szyja, kark vrat, šija vrat врат vrat
shoulder *pletjè n. jo (b) плечó plečó плече pleče рамо, плещи (pl.) ramo, pleští pl. rameno, pleco plece, rameno plecy pl.,[table 10] ramię [table 11] pléće, rame (Novi) plećȅ rama, plẹ́ča рамо ramo
breast *grǫ̑dь f. i (c) грудь grud' груди hrudy гръд grǝd prsa, hruď prsia, hruď pierś; OPl. grędzi (pl.) grȗd, prsa prsi, grudi, nẹ́drje града grada
heart *sь̏rdьce n. jo (c) се́рдце s'érdc'e /s'érce/ серце serce сърце́ sǝrcé srdce srdce serce (OPl. serdce) sȑce (sȑca) srcẹ̑ (srcá) срце srce
liver *ę̄trò n. o (b) játro/jatró[table 12] печінка pečinka черен дроб, джигер cheren drob, džiger játra (pl.) pečeň (wątroba) jȅtra (pl.) (Orb.) jiẽtra (pl.) jẹ́tra (pl.) џигер, црн дроб džiger, crn drob
to drink *pìti v. пить p'it' пити pyty да пи́я da píja píti piť pić pȉti (pȉjēm) pȉti (pījȅš) píti (píjem) да пие da pie
to eat *ě̀sti v. есть jest' їсти jisty да ям da jam jísti jesť jeść jȅsti (jȅdem) ȉsti/ĩsti (3sg. idẽ) jẹ́sti (jẹ́m) да јаде da jade
to gnaw *grỳzti v. (c) грызть gryzt' гризти hryzty да гризя da grize hryzat hrýzť gryźć grȉsti (grízēm) grȉsti (2sg. grīzȅš) grísti (grízem) да гризе da grize
to suck *sъsàti v. соса́ть sosát' (sosú, sos'ót) смоктати smoktaty (су́ча) (súča) sát (saji) cicať, sať ssać (ssę) sisati sesáti (sesȃm) да цица da cica
to spit *pjь̀vati v. (a) плева́ть pl'evát' (pljujú, plujót) плювати pl'uvaty плю́я pljúja; pljúvam plivat (plivu) pľuť (pľujem) pluć (pluję), (arch. plwać) pljùvati (pljȕjēm) pljúvati (pljúvam) да плука da pluka
to vomit *bljьvàti v. блева́ть bl'evát' блювати bl'uvaty повръщам, бълвам povrǝ́shtam, bǝ́lvam blít (bliju) zvracať, OSk. bľuť, bľuvať wymiotować, zwracać, rzygać; OPl. bluć (bluj̨ę) bljùvati (bljȕjēm), povraćati (Orb.) bljȕvat (3sg. bljȗje/bljȕva) brùhati, bljuváti (bljúvam/bljújem) да повраќа da povrakja
to breathe *dyxati v. дышать dyshat' дихати dyhaty ди́шам díšam dýchat (dýchám) dýchať (dýcham) oddychać; dychać (colloq.), dyszeć[table 13] dísati (dȋšēm/dȋhām) dȉhati (2sg. dȉšeš) díhati (dȋham) да дише da diše
to laugh *smьjàti sę v. (c) смея́ться sm'eját's'a сміятись smijatys' сме́я се sméja se smát se (směju se) smiať sa (smejem sa) śmiać się (śmieję się) smìjati se (smìjēm se) (Vrg.) smījȁti se (smijȅš se) smejáti se (smẹ́jem se/smejím se) да се смее da se smee
to see *vìděti v. (a) ви́деть v'íd'et' бачити bačyty ви́ждам vídja, víždam vidět (vidím) vidieť (vidím) widzieć vȉd(j)eti (vȉdīm) vìti (2sg. vȉdīš) vídeti (vȋdim) да види da vidi
to hear *slušati слу́шать slúšat' слухати sluhaty слу́шам, чу́вам slúšam, čúvam slyšet (slyším) počuť (počujem) słyszeć slušati slišati (slišim) да слушне da slušne
to know, be familiar with *znàti v. (a) знать znat' знати znaty зна́я; знам znája; znam znát (znám) vedieť, poznať znać znȁti (znȃm) znȁti (2sg. znå̑š) poznáti (poznȃm) да знае, да познава da znae, da poznava
to know, understand *věděti v. ведать v'édat'[table 14] знати, розуміти znaty, rozumity знам, разбирам znam, razbiram vědět (vím) vedieť (viem) wiedzieć (wiem) znati vẹ́deti (vẹ́m) да разбере da razbere
to think *mysliti мы́слить mýsl'it' думати, мислити dumaty, myslyty ми́сля míslja myslet (myslím) myslieť (myslím) myśleć misliti misliti (mislim) да мисли da misli
to smell *čuti ню́хать, чу́ять n'úkhat', čújat' нюхати, відчувати n'uhaty, vidčuvaty мири́ша, ду́ша miríša, dúša vonět (voním), čichat (čichám) voniať (voniam), čuchať (čuchám) czuć, wąchać,[table 15] wonieć[table 16] mirisati vọ̑hati, vọ̑njati, duhati да мирисне da mirisne
to fear *bojati sę боя́ться boját's'a боятись bojatys' страху́вам се, боя се straxúvam se, boja se bát se báť sa (bojím sa) bać się (boję się), płoszyć się, strachać się(arch.), lękać się bojati se bati se да се плаши da se plaši
to sleep *sъpati спать spat' спати spaty спя spja spát spať spać spavati spati да спие da spie
to live *žìti v. (c) жить ž'it' /žyt'/ жити žyty живе́я živéja žít žiť żyć žív(j)eti, 1sg. žívīm žīvȉti, 2sg. žīvȅš živẹ́ti да живее da živee
to die *merti умира́ть um'irát' вмирати vmyraty уми́рам umíram umírat umierať, zomierať umierać, mrzeć umr(ij)eti, umriti umrẹ́ti да умре da umre
to kill *ubiti убива́ть ub'ivát' вбивати vbyvaty уби́вам ubívam zabíjet zabíjať, zabiť zabijać, ubijać ubiti ubíti да убие da ubie
to fight *boriti sę боро́ться borót's'a боротись borotys' бо́ря се, би́я се bórja se, bíja se bojovat bojovať, biť sa walczyć, bić się, wojować, zmagać się boriti se, tući se boríti se, bojeváti se да се бори, да се тепа da se bori, da se tepa
to hunt *loviti охо́титься oxót'it's'a полювати pol'uvaty лову́вам, ловя lovúvam, lovja lovit loviť polować,[table 17] łowić[table 18] loviti lovíti да лови da lovi
to hit *udariti v. ударя́ть udar'át' вдаряти vdar'aty у́дрям údrjam udeřit udrieť uderzać ùdariti, 1sg. ùdarīm udáriti да удри da udri
to cut *sěkti, *strigti, *rězati ре́зать, руби́ть r'ézat', rub'ít' секти, стригти, різати sekty, stryhty, rizaty ре́жа, сека́ réža, seká řezat rezať, sekať, rúbať ciąć,[table 19] strzyc,[table 20] siec OPl. rzezać (arch.) rezati rẹ́zati да сече da seće
to split разделя́ть razd'el'át' розділяти rozdil'aty разде́лям razdéljam rozdělit rozdeliť (sa) podzielić,[table 21] rozdzielić[table 22] pod(ij)eliti, razd(ij)eliti razdelíti да подели, да раздели da podeli, da razdeli
to stab *bosti, *kolti коло́ть kolót' колоти koloty буча́, прому́швам, пробо́ждам bučá, promúšvam, probóždam píchnout pichnúť. bodnúť pchnąć,[table 23] bóść[table 24] (coll. kolnąć) bosti, ubosti zabósti, prebósti да убоде da ubode
to scratch *česati, *drapati цара́пать carápat' чесати, дерти česaty, derty че́ша, дра́скам čéša, dráskam škrábat škrabať, škrabnúť drapać,[table 25] skrobać,[table 26] czesać,[table 27] grzebać[table 28] češati, grebati, drapati praskati да гребе, драска, чеша, драпа da grebe, draska, ćeša, drapa
to dig *kopati копа́ть kopát' копати kopaty копа́я kopája kopat kopať kopać kopati kopáti да копа da kopa
to sail *pluti; *plỳti v.; v. (a) плыть plyt' (plyvú, plyv'ót) плити plyty плу́вам plúvam plout (pluju) plaviť sa, plávať (pływać), pluć[table 29] plȉvati plúti (plújem/plóvem) да плива, да едри da pliva, da edri
to swim *plàvati v. (a) пла́вать plávat' плавати plavaty пла́вам plávam plavat plávať pływać, pławić się,[table 30] OPl. pławać plȉvati plávati (plȃvam) да плива, да едри da pliva, da edri
to fly *letěti лета́ть l'etát' літати litaty летя́ letjá létat lietať, letieť latać, lecieć let(j)eti letẹ́ti (letím) да лета da leta
to walk *xoditi v. ходи́ть xod'ít' ходити hodyty хо́дя xódja chodit chodiť, kráčať chodzić hòdati hodȉti hodíti (hǫ́dim) да оди da odi
to go *jьti v. идти́ idt'í (idú, id'ót) йти jty вървя, отивам vǝ́rvja, otivam jít (jdu) ísť (idem) iść (idę) ìći (ȉdēm) íti (grem) да замине da замине
to come приходи́ть pr'ixod'ít' приходити pryhodyty и́двам, ида, дохождам ídvam, ida, dohoždam přicházet, přijít prichádzať, prísť przychodzić, przyjść, dojść doći, prići priti да дојде da dojde
to lie (as in a bed) *ležati лежа́ть l'ežát' лежати ležaty лежа́ ležá ležet ležať leżeć ležati, lijegati ležáti (ležím) лежам ležam
to sit *sěsti сиде́ть s'id'ét' сидіти sydity седя́ sedjá sedět sedieť siedzieć s(j)esti sedẹ́ti (sedím) да седне da sedne
to stand *stati стоя́ть stoját' стояти stojaty стоя́, ставам stojá, stavam stát stáť stać, stawać, stojeć(arch./dial.) stati, stajati vstáti да стане da stane
to turn *vьrtě̀ti v. (c) верте́ть v'ert'ét' крутити krutyty въртя́ vǝrtjá vrtět obracať, zvrtnúť sa (obracać), wiercić vŕt(j)eti (vŕtīm) vrtȉti (2sg. vrtĩš) vrtẹ́ti (vrtím) да врти, да заврти da vrti, da zavrti
to turn, return *vortìti v. (b) вернуть vernut' повернути, вертати povernuty, vertaty връщам vrǝshtam vrátit vrátiť sa wrócić vrátiti (1sg. vrȃtīm) vrå̄tȉti (2sg. vrå̃tīš) vrníti да се врати da se vrati
to fall *pasti па́дать pádat' падати padaty па́дам pádam padat padať, padnúť spadać/padać, paść/spaść pasti pasti да падне da padne
to give *dati дава́ть davát' дава́ти davaty да́вам dávam dávat dávať, dať dawać, dać dati dati да даде da dade
to hold *dьržati держа́ть d'eržát' тримати trymaty държа́ dǝržá držet držať trzymać, dzierżyć držati držáti (držím) да држи da drži
to squeeze *tiskati;
*žęti
v. (b) сжима́ть sž'imát' стиска́ти styskaty сти́скам, ма́чкам stískam, máčkam mačkat stískať, mädliť ściskać, wyżymać[table 31] stiskati stiskati да стеска, да стега da steska, da stega
to rub *terti тере́ть t'er'ét' терти terty три́я, тъ́ркам tríja, tǝ́rkam třít trieť, šúchať trzeć trljati drgniti, trẹ́ti да трие da trie
to wash *myti мыть myt' мити myty ми́я, пера́ míja, perá mýt umývať, myť myć, prać[table 32] oprati, umiti umíti, opráti да мие, да пере da mie, da pere
to wipe вытира́ть vyt'irát' витирати vytyraty бъ́рша, три́я bǝ́rša, tríja vytírat utierať, (u)trieť wycierać, otrzeć obrisati, brisati brisati, otrẹ́ti да бриши da briši
to pull *pьxati тяну́ть t'anút' тягти t'ahty дъ́рпам, те́гля, вла́ча dǝ́rpam, téglja, vláča táhnout ťahať ciągnąć, wlec[table 33] potegnuti, vući vlẹ́či, potegníti да влече, да тегне da vleće, da tegne
to push толка́ть tolkát' штовха́ти štovhaty нати́скам, бу́там natískam, bútam tlačit tlačiť pchać, wcisnąć,[table 34] tłoczyć[table 35] gurnuti potisniti, poriniti да турка da turka
to throw *kydati, *mesti, *vergti v. броса́ть, кида́ть brosát', k'idát' кида́ти kydaty хвъ́рлям xvǝ́rljam házet; OCz. vrci (1sg. vrhu) hádzať rzucać, miotać |veȑć, 2sg. veȑžeš vrẹ́či да фрли da frli
to tie *vę̄zàti v. (b) вяза́ть v'azát' в'яза́ти v'jazaty връ́звам vrǝ́zvam vázat viazať wiązać vézati, 1sg. véžēm vēzȁti, 2sg. vēžeš vẹ́zati да врзе da vrze
to sew *šiti шить šyt' ши́ти šyty ши́я šíja šít šiť szyć šiti sejati да сошие da sošie
to read *čitati v. чита́ть č'itát' чита́ти čytaty чета cheta číst (čtu) čítať czytać čìtati (čìtām) čȉtati (2sg. čȉtå̄š) brati (berem), čítati (čítam) да чита, да рачуна da čita, da računa
to speak, talk *govorìti v. говори́ть govor'ít' говори́ти hovoryty говоря govórja mluvit, hovořit hovoriť rozmawiać, mówić, gwarzyć OPl. goworzyć; gaworzyć[table 36] govòriti (gòvorīm) govȍrīti (2sg. govȍrīš) govoríti (govorím) да говори, да зборува da govori, da zboruva
to show *kāzàti v. показывать pokazyvat' пока́зувати pokazuvaty показвам pokazvam ukázat ukázať pokazać kázati (kȃžēm) kå̄zȁti (2sg. kå̃žeš) kázati (kážem) да покаже da pokaže
to sing *pěti v. (c) петь p'et' (pojú, pojót) співа́ти spivaty пе́я péja (2sg. péeš) zpívat (zpívám), pět (pěji) spievať śpiewać (śpiewam), piać (pieję)[table 37] p(j)evati pẹ́ti (pójem) да пее da pee
to play *jьgrati игра́ть igrát' гра́ти hraty игра́я igrája hrát hrať grać, igrać igrati igráti, igráti se да игра da igra
to flow *tekti течь t'eč' текти tekty тече teče téct tiecť ciec, cieknąć teći teči да тече da teče
to freeze *mьrznǫti замерзáть zam'erzát' замерзáти zamerzaty замръ́звам zamrǝ́zvam zamrznout mrznúť, zmrznúť, zamrznúť marznąć, zamarzać mrznuti zamrzniti да замрзне da zamrzne
to swell *puxnǫti пу́хнуть púxnut' пу́хнути puhnuty подпу́хвам, оти́чам, поду́вам се podpúxvam, otíčam, podúvam se opuchnout, otéct puchnúť, opuchnúť, (arch.) otiecť puchnąć, rozdąć (się) oteknuti, oteći oteči да потечи da poteči
sun *sъlnьce со́лнце sólnc'e /sónce/ со́нце sónce слъ́нце slǝ́nce slunce slnko, (arch.) slnce słońce sunce sọ̑nce сонце sonce
moon *luna, *měsęcь луна́, ме́сяц luná, m'és'ac місяць mis'ac' луна́, месец, месечина luná, mesec, mesečina měsíc mesiac, (poet.) luna księżyc, OPl. miesiąc m(j)esec mẹ́sec месечина mesečina
star *gvězda звезда́ zv'ezdá зірка zirka звезда́ zvezdá hvězda hviezda gwiazda zv(ij)ezda zvẹ́zda ѕвезда dzvezda
water *vodà f. ā (c) вода́ vodá (acc. vódu) вода́ vodá вода́ vodá voda voda woda vòda (acc. vȍdu) vodȁ (acc. vȍdu) vóda вода voda
rain *dъždь дождь dožd' /došš', došt'/ дощ došč дъжд dǝžd déšť dážď deszcz, OPl. deżdż (gen. deszczu/dżdżu) kiša, dažd dǝž дожд dožd
river *rěka река́ r'eká рі́чка ríčka река́ reká řeka rieka rzeka r(ij)eka rẹ́ka река reka
lake *(j)ezero о́зеро óz'ero о́зеро ózero е́зеро ézero jezero jazero jezioro jezero jẹ́zero езеро ezero
sea *more, *morě мо́ре mór'e мо́ре móre море́ moré moře more morze more mọ̑rje море more
salt *solь соль sol' сіль sil' сол sol sůl soľ sól so(l) sọ̑l сол sol
stone *kamy ка́мень kám'en' ка́мінь kamin' ка́мък, камъни (pl.) kámǝk, kamǝni (pl.) kámen kameň kamień (dim. kamyk) kamen kamen камен kamen
sand *pěsъkъ песо́к p'esók пісо́к pisok пя́сък pjásǝk písek piesok piasek p(ij)esak pẹ́sek песок pesok
dust *porxъ пыль pyl' пил pyl прах prax prach prach pył, kurz, proch prašina, prah prah прав, прашина prav, prašina
earth *zemľà f. jā (b/c) земля́ z'eml'á земля́ zeml'a земя́ zemjá země zem, zemina ziemia zèmlja (acc. zȅmlju) zemļȁ (acc. zȅmļu) zémlja земја zemja
cloud *tǫča ту́ча, о́блако túča, óblako хмара hmara о́блак óblak oblak oblak, mrak chmura, obłok oblak oblák облак oblak
fog *mьglà мгла, туман mgla, tuman імла, туман, мряковина imla, tuman, mr'akovyna мъгла́ mǝglá mlha hmla mgła magla megla магла magla
sky *nȅbo не́бо n'ebo не́бо nebo небе́ nebé nebe nebo niebo nebo nebọ̑ небо nebo
wind *vě̀trъ m. o (a) ве́тер v'ét'er вітер viter вя́тър vjátǝr vítr vietor wiatr v(j)ȅtar (v(j)ȅtra) vȉtar (vȉtra) vệtǝr ветер veter
snow *sněgъ снег sn'eg сніг snigh сняг snjag sníh sneh śnieg sn(ij)eg snẹ́g снег sneg
ice *ledъ лёд l'od лід lid лед led led ľad lód led lẹ́d мраз, лед mraz, led
smoke *dymъ дым dym дим dym дим, пу́шек dim, púšek dým dym dym dim dim чад, дим čad, dim
fire *ognь ого́нь ogón' вого́нь voghon' о́гън ógǝn oheň oheň ogień (ognia) vatra, oganj ogenj оган ogan
ash *pepelъ пе́пел p'ép'el попіл popil пе́пел pépel popel popol popiół pepeo pepẹ́l пепел pepel
to burn *gorěti, *paliti горе́ть gor'ét' горіти ghority горя́, паля́ gorjá, paljá hořet horieť palić, arch. gorzeć goreti/goriti gorẹ́ti да гори da gori
way *pǫ̃tь m. i (b) путь put' шлях šl'ah път pǝt pouť (fem.)[table 38] cesta, púť ([table 38]) droga, (arch. pątnik [table 39]) OPl. pąć pȗt (púta) pũt (pũta) pǫ́t пат pat
mountain *gorà fem. ā (c) гора́ gorá гора́ ghora гора́, планина gorá,[table 40] planina hora hora góra gòra (gȍru), planina gorȁ (gȍru) góra гора, планина gora, planina
(dark) red *čьrmьnъ adj. o č'er'emnój/č'er'ómnyj (dial.)[table 41] червоний červonyj червено červeno (arch.) čermný/črmný (Kott) čermák (person with a red-brown face, hair) (dial. czermny) crveno črmljen црвено crveno
(bright) red *čьrv(j)enъ adj. o č'er'evl'onyj (obs.)[table 42] червоний červonyj черве́н červén červený červený czerwony, czerwień cr̀ven rdeč црвен/но/на/ни crven/no/na/ni
green *zelènъ adj. o (b) зелёный z'el'ónyj зелений zelenyj зеле́н zelén zelený zelený zielony, zieleń zèlen, zelèna, zelèno zelẽn, zelenȁ, zelenȍ zelèn, zeléna зелен/но/на/ни zelen/no/na/ni
yellow *žьltъ adj. o жёлтый žóltyj жовтий žovtyj жълт žǝlt žlutý žltý żółty, żółć, żółcień žȗt, f. žúta žȗt, f. žūtȁ, n. žȗto rumén, žȏłt, žółta жолт/то/та/ти żolt/то/та/ти
white *bělъ бе́лый b'élyj білий bilyj бял bjal bílý biely biały, biel b(ij)eli bẹ́l бел/о/а/и bel/о/а/и
black *čьrnъ чёрный č'órnyj чорний čornyj че́рен čéren černý ťierny czarny, czerń crn črn црн/о/а/и crn/о/а/и
night *noktь ночь noč' ніч nič нощ nošt noc noc noc noć nọ̑č ноќ nokj
day *dьnь день d'en' день den' ден den den deň dzień dan (dana) dan (dnẹ́, dnẹ́va) ден den
year *godъ, *rokъ год god рік rik годи́на godína rok rok rok(pl.lata), godzina[table 43] godina lẹ́to година godina
warm *teplъ, *toplъ тёплый t'óplyj теплий teplyj то́пло tóplo teplý teplý ciepły topao toplo топло toplo
cool, cold *xoldьnъ adj. o (c) холо́дный xolódnyj холо́дний holodnyj хла́д/ен(но/на/ни), студен(о/а/и) xlád/en (no/na/ni), studen(o/a/i) chladný chladný, studený chłodny hládan hlå̑dan hládǝn ладно ladno
full *pьlnъ по́лный pólnyj по́вний povnyj пъ́лен pǝ́len plný plný pełny, pełen pun pọ̑łn полн poln
new *novъ но́вый nóvyj новий novyj нов nov nový novy nowy nov nov нов nov
old *starъ ста́рый stáryj старий staryj стар star starý starý stary star star стар star
good *dobrъ хоро́ший, добрый xoróš'ij, dobryj добрий dobryj добъ́р dobǝ́r dobrý dobrý dobry dobar dọ̑ber добар, добро dobar, dobro
bad *zъlъ adj. o злой zloj злий, поганий zlyj, poghanyj лош, зъл loš, зǝ́л zlý zlý zły zȁo, zlȁ, zlȍ zli, zlà, zlo лош, зол, зла loš, zol, zla
rotten *gnjilъ гнило́й gn'ilój гнилий ghnylyj гнил gnil shnilý zhnitý zgniły truo gnil гнил gnil
dirty гря́зный gr'áznyj брудний brudnyj мръ́сен mrǝ́sen špinavý špinavý brudny prljav umázan валкано valkan
straight *prostъ, *pravъ прямо́й pr'amój прямий pr'amyj прав prav přímý priamy, rovný prosty; prawy,[table 44] równy[table 45] prav raven прав, рамен prav, ramen
round *krǫglъ кру́глый krúglyj круглий krughlyj кръ́гъл krǝ́gǝl kulatý / okrouhlý okrúhly krągły/okrągły okrugao okrọ̑gel кружно, округло kružno, okruglo
sharp *ostrъ о́стрый óstryj го́стрий ghostryj о́стър óstǝr ostrý ostrý ostry oštar ọ̑stǝr остро ostro
dull *tǫpъ тупо́й tupój тупий typyj тъп tup tupý tupý tępy tup tọ̑p тапо tapo
smooth *gladъkъ гла́дкий, ро́вный gládk'ij, róvnyj гладкий, плавний ghladkyj, plavnyj гла́дък, ра́вен gládǝk, ráven hladký hladký gładki gladak gladek мазно mazno
wet *mokrъ мо́крый mókryj мо́крий mokryj мо́кър mókǝr mokrý mokrý mokry mokar mọ̑ker мокро mokro
dry *suxъ сухо́й suxój сухий suhyj сух sux suchý suchý suchy suh/suv suh суво suvo
correct пра́вильный práv'il'nyj пра́вильний, вірний pravyl'nyj, virnyj пра́вилен právilen správný správny poprawny, właściwy, prawilny(slang) pravilan pravílen правилно, точно pravilno, točno
near *blizъ бли́зкий bl'ízk'ij бли́зький blyz'kyj бли́зък blízǝk blízký blízky bliski blizak blizu близу, блиско blizu, blisko
far *dalekъ далёкий dal'ók'ij далекий dalekyj дале́чен daléčen daleký ďaleký daleki dalek daleč, daljen далеку daleku
right *pravъ пра́вый právyj правий pravyj де́сен désen pravý pravý prawy desni dẹ́sǝn десно desno
left *lěvъ ле́вый lévyj лі́вий l'ívyj ляв ljav levý ľavý lewy l(ij)evi lẹ́vi лево levo
at *po, *u prep./pref. при, у pr'i, u при, на, в pry, na, v при, у, на pri, u, na při, u pri, ns przy, u u; u- pri кaj kaj
in(to) *vъ(n) prep. в v; vn- у, в, ув (dialectal) u, v, uv(dialectical) в v v; v(n)- v/vo, do w(e); wn- u; va- v в v
with *sъ(n) с s з, із, зо/зі z, iz, zo/zi с(със) s(sǝs) s s, so z s(a) s, z со so
and (j)ь, *a и, а i, a і, а ("but") i, a и, а i, a a, i a, i i, a i, a in, pa и, а i, a
if *(j)ako е́сли jésl'i як, якщо́, коли jam, jakščo, koly ако́ akó jestli ak jeśli, jeżeli, jak(coll.) ako, ukoliko če, ko ако ako
because *dělja, *dьlja, děljьma потому́ что potomú čto /što/ бо, тому що, для (archaic "because of") bo, tomu ščo, dl'a защо́то zaštóto protože pretože bo, dlatego że, ponieważ, za to,[table 46] temu, że(coll. or dial.), przeto, że(arch. zato (što, jer) zatọ̑, zatọ̑ ker затоа што, зашто zatoa što, zašto
name *(j)ьmę и́мя ím'a ім'я im'a и́ме íme jméno meno imię, arch. miano ime imẹ́ име ime
  1. ^ "adder"
  2. ^ "venomous snake, adder"
  3. ^ "wood (material). Tree is strom instead."
  4. ^ "archaic- nowadays used as timber"
  5. ^ "sheepskin coat"
  6. ^ "tuft of hair"
  7. ^ "braid, plait"
  8. ^ "braid, mane"
  9. ^ "carcass"
  10. ^ "back"
  11. ^ "arm(limb)"
  12. ^ "entrails, eggs"
  13. ^ "pant, gasp"
  14. ^ "manage"; "know" (obs.)
  15. ^ "to smell", transitive
  16. ^ "to smell, intransitive"
  17. ^ "hunt, chase, prowl, course"
  18. ^ "hunt, fish, catch, snare"
  19. ^ "cut, slice, chop"
  20. ^ "cut, mow, trim, shear"
  21. ^ "split, divide, separate, share, distribute"
  22. ^ "split (up), (divide up), disunite, pull apart, separate, parcel, give away, share, distribute, provide, disperse"
  23. ^ "push"
  24. ^ "stab, spike, prick, butt"
  25. ^ "scratch, scrape, irritate, rub"
  26. ^ "scratch, scrape, rasp, scrub, grate, scribble"
  27. ^ "comb, brush"
  28. ^ "to rummage, to dig"
  29. ^ "spit, sputter"
  30. ^ "wallow"
  31. ^ "to squeeze(mainly clothes)from water"
  32. ^ "to wash clothes"
  33. ^ "to drag"
  34. ^ "to push f.ex. a button"
  35. ^ "to push f.ex. steam"
  36. ^ "babble, coo"
  37. ^ "to crow, to sound like a rooster"
  38. ^ a b "pilgrimage, journey"
  39. ^ "pilgrim"
  40. ^ "woods"
  41. ^ "red-haired, ginger"
  42. ^ "dark red"
  43. ^ "hour"
  44. ^ "righteous"
  45. ^ "even"
  46. ^ "for that"

Conventions in the table

  • Common Slavic accents follow Chakavian conventions: ã (long rising), à (short rising), ȃ (long falling), ȁ (short falling), ā (length in unstressed syllable).
  • The accent pattern (a, b or c) of Common Slavic nouns, verbs and adjectives is indicated. These patterns are as follows: a = consistent root accent; b = predominant suffix accent; c = mobile accent.
  • Nouns are given in the nominative singular; a form in parentheses is genitive singular except as indicated (acc. = accusative singular, pl. = nominative plural).
  • Verbs are given in the infinitive (but the first singular present in Bulgarian, which has no infinitives). A form in parentheses is first singular present except as indicated (2sg. = second singular, 3sg. = third singular). A second form in parentheses is third singular present.
  • When multiple forms of an adjective are given, the order is masculine, feminine, neuter.
  • Chakavian forms are given in the Vrgada dialect except as indicated (Novi = Novi dialect, Orb. = Orbanići dialect).

Transcription of Russian and Bulgarian

Transcription of Bulgarian follows the standard conventions for academic transliteration of Cyrillic, with the exception that Cyrillic ъ is represented as ǝ instead of ă for ease of reading, particularly when combined with a stress mark (ǝ́ instead of ). This is a one-to-one transliteration that directly represents the spelling of Cyrillic. This transliteration also represents Bulgarian phonology quite well (unlike the situation in Russian).

Transcription of Russian is based on the same standard, but deviates from it in order to consistently represent palatalization (always written with a following apostrophe, e.g. l', n', t', v') and the phoneme /j/ (always written j), both of which are spelled in multiple ways in Cyrillic. The following indicates how to convert between the two:

Cyrillic letters Letter class Academic transliteration This article's transcription
а э ы о у Non-palatal vowels a è y o u a e y o u
я е и ё ю Palatal vowels ja e i ë ju If following a consonant letter, a e i o u with preceding apostrophe ('); elsewhere, ja je ji jo ju.
й ў Semivowels j ŭ same
ь Soft sign ' same
ъ Hard sign '' not written
щ A consonant sign šč šš'

The result is that this article's transcription is almost directly phonemic, making it significantly easier for readers not familiar with the complications of Cyrillic spelling. Note that the transcription used here continues the standard practice of representing the Cyrillic letters ы и as y i, although they are normally considered allophones of each other. This is because the pronunciation of the two letters is significantly different, and Russian ы normally continues Common Slavic *y [ɨ], which was a separate phoneme.

The letter щ is conventionally written št in Bulgarian, šč in Russian. This article writes šš' in Russian to reflect the modern pronunciation [ɕɕ].

Both transcriptions indicate stress with an acute accent (á é í ó ú ý ǝ́). Stress is indicated in Cyrillic in the same fashion, except with the letter ё, which is always stressed.

Pronunciation

Capsule summary of Russian pronunciation

The transcription used in this article is morphophonemic rather than strictly phonemic, i.e. it writes the underlying phonemes rather than the phonemes actually heard when pronounced. The difference occurs particularly in the representation of unstressed vowels, where multiple underlying phonemes merge. For example, underlying e and i merge into the same sound when unstressed, but the difference is revealed in related forms based on the same root: e.g. z'eml'á [zʲɪmˈlʲæ] "land" has accusative z'éml'u [ˈzʲemlʲʉ], but z'imá [zʲɪˈma] "winter" has accusative z'ímu [ˈzʲimu]. When the transcription (which is derived from the spelling) disagrees with the actual morphophonemic pronunciation, the latter is indicated specially, e.g. čto /što/; š'it' /šyt'/; ž'óltyj /žóltyj/; ž'ená /žená/ [ʐɨˈna]; sólnc'e /sónce/ [ˈsont͡sə]. This occurs mostly with the letters š, ž, c, which are normally written palatal but pronounced non-palatal; but it is also due to occasional assimilations. Note that the rules for unstressed vowels still need to be applied (see below).

  • á, é, í etc. indicates stress.
  • š [ʂ], ž [ʐ] and c [t͡s] are never palatal, while č [t͡ɕ] and šš [ɕɕ] are always palatal, regardless of spelling.
  • y [ɨ]: allophone of i [i] after non-palatal consonants, but written differently by convention. Written i sounds as y after š, ž, c, regardless of whether indicated as palatal in the spelling: ž'it [ʐɨtʲ] "to live".
  • Vowel mergers in unstressed syllables are extensive, but not written.
    • After palatal, vowels a, o, e, i all merge as [ɪ]: t'až'ólyj [tʲɪˈʐolɨj] "heavy", v'el'ík'ij [vʲɪˈlʲikʲɪj] "big".
    • After non-palatal, vowels a and o merge as [ɐ] directly before the stress and absolutely word-initially, [ə] elsewhere: molokó [məlɐˈko] "milk", sobáka [sɐˈbakə] "dog", č'elov'ék [t͡ɕɪlɐˈvʲek] "man (human)".
    • After non-palatal, vowels e and i/y merge as [ɨ]: ž'ená [ʐɨˈna].
    • Exception: Absolutely word-finally after a palatal, e, i merge as [ɪ] but a, o merge as [ə]: s'ém'a [ˈsʲemʲə] "seed".
  • Obstruents are devoiced word-finally, and agree in voicing in a cluster before another obstruent: muž [muʂ] "husband", vs'o [fsʲɵ] "everything", vokzál [vɐɡˈzal] "railway station". But v does not trigger voicing of preceding obstruent, nor is it devoiced.
  • The reflexive suffix -s'a and reflexive infinitive -t'-s'a are pronounced without palatalization, i.e. as if written -sa and -t-sa.

Capsule summary of Bulgarian pronunciation

  • á, é, í etc. indicates stress.
  • Stressed ǝ is actually [ɤ]; unstressed a and ǝ tend to merge as [ɐ].
  • Obstruent voicing/devoicing as in Russian.

Capsule summary of Czech pronunciation

  • á, é, í etc. indicates vowel length.
  • ů [uː] < . ou [oʊ̯] < .
  • h [ɦ], ch [x].
  • č [tʃ], š [ʃ], ž [ʒ], ř [r̝] (a palatal fricative trill, sounding a bit like [rʑ]).
  • ď [ɟ], ť [c], ň [ɲ]. Also indicated by d, t, n before i, í or ě.
  • y = i but indicates normal rather than palatal pronunciation after d t n.
  • ě = short e but signals palatal nature of previous consonant: dě, tě, ně = ďe, ťe, ňe; vě, fě, bě, pě = vje, fje, bje, pje; = mňe.
  • Obstruent voicing/devoicing as in Russian. ř after obstruent is itself devoiced rather than trigger voicing: přímý [pr̝̊iːmiː] "straight".

Capsule summary of Polish pronunciation

  • Retroflex consonants: sz [ʂ], cz [t͡ʂ], ż [ʐ], rz [ʐ] < (as in Czech), [d͡ʐ].
  • Alveolopalatal consonants: ś or si [ɕ], ć or ci [t͡ɕ], ź or zi [ʑ], or dzi [d͡ʑ], ń or ni [ɲ].
  • All consonants are palatalized before i. Note that alveolar s, z, n become alveolopalatal when palatalized, absorbing the i before another vowel: chodzić [ˈxɔd͡ʑit͡ɕ] "to walk", siedzieć [ˈɕɛd͡ʑɛt͡ɕ] "to sit".
  • h or ch [x], w [v], ł [w].
  • y [ɨ], ó [u] < *oː, ę [ɛ̃], ą [ɔ̃].
  • Obstruent voicing/devoicing as in Russian and Czech. However, w and rz do not voice a preceding voiceless obstruent, but instead are devoiced: kwiat [kfʲat] "flower", przyjść [pʂɨjɕt͡ɕ] "to come" < *prʲijtʲ (cf. Russian pr'ijt'í).

Capsule summary of Serbo-Croatian pronunciation

  • Accents: á (long rising), à (short rising), ȃ (long falling), ȁ (short falling), ā (length in unstressed syllable), ã (long rising in Chakavian dialect = Common Slavic neoacute).
  • š [ʃ], č [tʃ], ž [ʒ], [dʒ], ć [tɕ], đ [dʑ], nj [ɲ], lj [ʎ].
  • Russian-style obstruent voicing/devoicing does not occur.

Dialectal differentiation

After the three palatalizations of Proto-Slavic, dialectal variation became more apparent. Some dialects (such as Proto-East Slavic), applied the second regressive palatalization across an intervening *v.[1]

  • Russian: *gwojzda > *gwězda > zvězda > [zʲvʲɪˈzda] ('star')
  • Polish: *gwojzda > *gwězda > gwiazda > [ˈɡvʲazda] ('star')

Also, the realization of the palatalizations' sibilants varied a little amongst dialects. Belić (1921) argues that the phonetic character of the palatalizations was uniform throughout Common Slavic and that West Slavic languages developed *š later on by analogy.[2] In all dialects (except for Lechitic), [dz] was deaffricated to [z]:[1]

  • Ukrainian: *zvizda> z'vizda; and zyrka/z'irka> Cf. Pol.: gwiazda-> GV/ZV + I + ZD; Z'/Z + Y/I + R + K +A ( zIr > vision).

The final cutoff point for the Proto-Slavic period was the change of *ě to *a after palatal consonants and *j, which then created *ča/*ka contrasts.[3] This, and the shortening and elision of weak yers (*ь/ĭ and *ъ/ŭ) (see Havlík's law) that created newly formed closed syllables[4] ended the period of syllabic synharmony characteristic of Common Slavic.

For many Common Slavic dialects—including most of West Slavic, all but the northernmost portions of East Slavic, and some western parts of South Slavic— *g lenited from a voiced velar plosive to a voiced velar fricative ([ɡ] > [ɣ]). Because this change was not universal and because it did not occur in a number of East Slavic dialects (such as Belarusian and South Russian) until after the application of Havlík's law, Shevelov (1977) calls into question early projections of this change and postulates three independent instigations of lenition, dating the earliest to before 900 AD and the latest to the early thirteenth century.[5]

Because the reflexes for the nasal vowels *ę and *ǫ differ so widely, it's very likely that their phonetic value in Late Proto-Slavic was not uniform.[6]

See also

References

  1. ^ a b Channon (1971:9)
  2. ^ Belić (1921:31)
  3. ^ Channon (1971:12)
  4. ^ Bethin (1997:13)
  5. ^ Shevelov (1977:137, 145)
  6. ^ Schenkdar (2002:74)

Bibliography

  • Belić, Aleksandar (1921), "Најмлађа (Трећа) Промена Задњенепчаних Сугласника k, g и h у Прасловенском Језику", Јужнословенски Филолог, II: 18–39
  • Bethin, Christina Yurkiw (1998), Slavic Prosody: Language Change and Phonological Theory, Cambridge University Press, ISBN 0-521-59148-1
  • Channon, Robert (1972), On the Place of the Progressive Palatalization of Velars in the Relative Chronology of Slavic, The Hague: Mouton
  • Lehr-Spławiński, Tadeusz (1957), "Z dziejów języka prasłowiańskiego (Urywek z większej całości)", Езиковедски Изследвания В Чест На Академик Стефан Младенов, Sofia
  • Schenkar, Alexander M. (2002), "Proto-Slavonic", in Comrie, Bernard; Corbett, Greville. G. (eds.), The Slavonic Languages, London: Routledge, pp. 60–124, ISBN 0-415-28078-8
  • Shevelov, George Y. (1977), (PDF), Harvard Ukrainian Studies, vol. 1, Cambridge: Harvard Ukrainian Research Institute, pp. 137–52, archived from the original (PDF) on 2008-10-31

Further reading

  • BLAŽEK, Václav and NOVOTNÁ, Petra. "Glottochronology and its application to the Balto-Slavic languages". In: Baltistica. 2007, vol. 42, No 2, p. 185-210. ISSN 0132-6503.

slavic, vocabulary, look, appendix, swadesh, lists, slavic, languages, wiktionary, free, dictionary, following, list, comparison, basic, proto, corresponding, reflexes, modern, languages, assistance, understanding, discussion, proto, slavic, history, slavic, l. Look up Appendix Swadesh lists for Slavic languages in Wiktionary the free dictionary The following list is a comparison of basic Proto Slavic vocabulary and the corresponding reflexes in the modern languages for assistance in understanding the discussion in Proto Slavic and History of the Slavic languages The word list is based on the Swadesh word list developed by the linguist Morris Swadesh a tool to study the evolution of languages via comparison containing a set of 207 basic words which can be found in every language and are rarely borrowed However the words given as the modern versions are not necessarily the normal words with the given meaning in the various modern languages but the words directly descended from the corresponding Proto Slavic word the reflex The list here is given both in the orthography of each language with accent marks added as necessary to aid in pronunciation and Proto Slavic reconstruction See below for a capsule summary of how to pronounce each language as well as some discussion of the conventions used Contents 1 Table 2 Conventions in the table 3 Transcription of Russian and Bulgarian 4 Pronunciation 4 1 Capsule summary of Russian pronunciation 4 2 Capsule summary of Bulgarian pronunciation 4 3 Capsule summary of Czech pronunciation 4 4 Capsule summary of Polish pronunciation 4 5 Capsule summary of Serbo Croatian pronunciation 5 Dialectal differentiation 6 See also 7 References 8 Bibliography 9 Further readingTable EditSlavic languages Translation Late Proto Slavic class Russian Ukrainian Bulgarian Czech Slovak Polish Serbo Croatian Slovene MacedonianCyrillic Latin Cyrillic Latin Cyrillic Latin standard Shtokavian Chakavian Cyrillic LatinI j az j a prn ya ja ya ja az ya dial az ja dial ja ja ja jȃ ja jaz јas jasyou singular ty prn ty ty ti ty ti ti ty ty ty tȋ tĩ tȋ ti tihe she it on prn on ona ono on ona ono vin vona vono vin vona vono toj tya to toj tya to on ona ono ȍn ȏn ona ono on onȁ onȍ on ona onọ ono toј onoј toj onojwe my prn my my mi my nie nie dial my my my mȋ mĩ mȋ nie nieyou plural vy prn vy vy vi vy vi e vie vy vy wy vȋ vĩ vȋ vie viethey oni ony ona prn oni on i voni vony te te oni ony ona oni ony ona oni one oni one ona oni tie onie tie oniethis that t prn to tot ta to toj ta to toj ta to tova tova ten ta to ten ta to ten ta to tȃj tȃ tȏ tȁ tȃ tȏ tȍ tȃ tȃ tọ ova ona ova onathere tam tam tam tam tam tam tam tam tam tam tamo tam tamu tamuwho kto prn kto kto hto khto koj koi kdo kto kto t kȍ ki kdọ koј kojwhat cto c prn chto cto sto sho sco kakvo kakvo co co co stȍ sta Vrg ca lt c kaj shto stowhere kde prn gde gd e de de kde kede kde kde gdzie gd j ȅ kadȅ Orb kjẹ kade kadewhen kogda kogdy adv conj kogda kogda koli koly koga koga kdy OCz kehdy kedy kiedy gdy kada kdaj koga kogahow what kind of kak adv prn kak kak kakoj yak jak kak kak jak OCz jaky ako OSk aky jak jaki jaka jakie arch jako jakowy jakowa jakowe kako kakav kakva kakvo kakọ kaksen kaksna kaksno kako kakov kakva kakvo kako kakov kakva kakvonot ne adv ne n e ni ni ne ne ne nie nie ne ne ne neall vs vsja vse prn ves vsya vsyo v es vs a vs o ves vsya vce ves vsja vse vsi chki vsi vsicki vsi vsichni OCz ves vse vse vsetci OSk vse wszyscy OPl wszy wsza wsze sȁv svȁ svȅ svȁs svȁ svȅ vǝ s vsa vse se seto se setomany mnog adj o mno gij mnogij baga to bahato mno go mnogo adv mnohy mnohi mnogi mnȍgi mnọ gi mnogu mnogusome ne koliko ne skolko n eskol ko de kilka dekil ka nya kolko njakolko nekolik niekoľko kilka nekoliko nekọ liko nẹ kaj nekolku nekolkufew mal ma lo malo ma lo malo ma lko malko malo malo malo malo malo malku malkusecond drȗg adj o c drugo j drugoj dru gij druhyj vtori vtori druhy druhy drugi arch wtory drȗg drȕgi drȗgi vtor vtorother j n prn a ino j inoj i nshij insyj drug inakv drug inakǝv jiny iny inaksi inny drugi ini drȗg drugo drugoone j edin j edn num o odi n odna od in odna odi n odyn edi n edin jeden jeden jedna jeden jedan jȅdna jeda n jednȁ jednȍ eden en ena eno eden edentwo d va num dva dva dve dva dva dva dva dva dva dve dve dva dve dwa dwie dwa dvȃ dv ȉj e dvȃ dva dvȋ dva dvȃ dvẹ dvȃ dva dvathree trje tri num tri tr i tri try tri tri tri tri trzy trȋ trȋ trȋje trȋ trȋ tri trifour cetỳre num a chety re c etyr e choti ri cotyry che ti ri cetiri ctyri styri cztery cetiri cetȉri stirje stiri stiri chetiri cetirifive pe t num i c pyat p at p yat pjat pet pet pet pat piec pȇt pȇt pẹ t pet petbig great velik velk adj o veli kij v el ik ij veli kij velykyj golyam veli k goljam velik velky veľky wielki vȅliki vȅlika vȅlikō vȅlik velikȁ velikȍ velik velika golem veliki golem velikilong d lg adj o a do lgij dolg ij do vgij dovhyj d lg dǝ lǝg dlouhy dlhy dlugi dȕg dȕg dȏlg dȏlga dȏlgo dolg dolgo dolg dolgowide sirok shiro kij sirok ij shiro kij sirokyj shiro k sirok siroky siroky szeroki sirok sirok shirok shiroko a i sirok siroko a ithick tlst to lstyj tolstyj tovsti j towstyj debel tlst debel tlǝst tlusty tlsty hruby tlusty debeli debel debẹ l tọ lst debel debelo a i debel debelo a iheavy tezk adj o tya zhkij t azkij tyazhki j t azkyj te zhk tezǝk tezky tazky ciezki tezak teska tȅzak teskȁ tezǝk tezka tezko tezȃk tezhok teshko a i tezok tesko a ismall mal adj o a ma lyj malyj mali j malyj ma lk mal malǝk mal maly maly maly mȁli ma li mȃli majhen malechok a ki ko mal malo a i malecok a ki ko mal malo a ishort kort k adj o b koro tkij korotk ij koro tkij korotkyj ks kra tk kǝs kratǝk kratky kratky krotki kratak kratka kra tak kra tkȁ kra tko kratak kratka kratko kratǝk kratko a i kratok kratko a i kratoknarrow ǫzk adj o u zkij uzk ij uzok uzka uzko vuzki j vuz kyj te sen tesen uzky uzky waski ȕzak ȕska uskȁ ȕsak uskȁ ȕsko ọ zǝk ọ zka tesno na ni en tesno na ni en tesko a ithin t nk adj o c to nkij tonk ij tonok tanka tonko tonki j tonkyj t nk tǝ nǝk tenky tenky cienki tȁnak tanka tanka tȁnak tankȁ tȃnko tǝnǝ k tǝnka tenok tenko a i tenok tenko a ihusband mǫ z m jo c muzh muz cholovi k colovik sprug mzh sǝprug mǝz muz muz manzel maz mȗz mȗza soprọ g mọ z mozȃ soprug soprugwoman wife zena f a b zhena z ena zena druzhina druzyna zhena spruga zena sǝpruga zena zena manzelka zona zena acc zenu zenȁ acc zenȕ soprọ ga zena wife zẹ nska woman zhena sopruga zena soprugaman human celovek m o chelove k c elov ek cholovik colovik chove k covek clovek clovek czlowiek cov j ek cov j eka cȍv j ek cov j eka covȉk covȉka clovek clovẹ ka chovek covekchild dete ditya d it a ditina dytyna dete dete dite dieta dziecko dziecie d ij ete otrok dẹ te dete detemother mati mat mat mati maty ma jka majka matka matka mama matka arch mac majka mater mati mati maјka majkafather otc ote c ot ec batko bat ko basha ta tko otec basta tatko otec otec otec ojciec otac oce tatko otec tatko otecwild animal zve r m i c zver zv er zvir zvir zvyar zvjar zver zviera zver zwierz zwierze zv ȉj er f i zvȋr zvȋri f i zvẹ r zverȋ ѕver dzverfish ryba ry ba ryba riba ryba ri ba riba ryba ryba ryba riba riba riba ribabird ptica ptka pti ca pt ica ptah ptax pti ca ptica ptak vtak ptak ptica ptic ptica ptica pticadog ps soba ka pyos sobaka p os sobaka pes sobaka pes pes ku che pes kuce pes pes pies pas pes kuche pes kuce peslouse v s f i c vosh vos vos vs i vosha vosa v shka vǝ ska ves vos wesz vȃs vȁsi ȗs ȕsi us usȋ ȗs voshka voskasnake zmja f ia zmeya zm eja zmiya zmija zmiya zmija zmije table 1 had zmija venomous zmija table 2 zmija zmijȁ kaca zmiјa zmijaworm crv cherv c erv cherv yak cervjak che rvej cervej cerv cerv czerw robak crv crv crv crvtree dervo drvo de revo d er evo derevo derevo drvo dǝrvo drevo table 3 strom drevo table 4 drzewo drvo drevọ drvo drvoforest les les l es lis lis gora les gora les les les hora las suma dubrava gozd lẹ s suma họ sta mẹ ja shuma sumastick palica palka pa lka palka palicya palyc a pr chka palka prǝ cka palka hul palica laska palka kij stap palica palica stap stapche stap stapcefruit plod plod plod plid plid plod ovoshka plod ovoska ovoce plod ovocie owoc plod voce plod sadez plọ d ovoshјe ovosjeseed seme se mya s em a nasinnya nasinn a se me seme semeno semeno sema archaic nasiono nasienie ziarno siemie s j eme sẹ me seme semenka seme semenkaleaf list list l ist list lyst listo list listo list list list lisc list list list listroot koren ko ren kor en korin korin ko ren koren koren koren korzen kor ij en korẹ n korenina koren korenbark of a tree kora kora kora kora kora kora kora kura kora kora kora skọ rja kora koraflower kvet cveto k cv etok kvitka kvitka cve te cvete kvet kvet kwiat kwiecie cv ij et rọ za cvẹ t cvetlica cveќe cvekjegrass trava trava trava trava trava treva treva trava trava trawa trava trava treva trevarope ǫze veryovka v er ovka motuzka motuzka vzhe vrv shnur vǝze vrǝ v snur provaz houzev povraz snura lano sznur lina powroz uze vrv konopec јazhe ortoma jaze ortomaskin koza ko zha koza shkira skira ko zha koza kuze koza kozuch table 5 skora koza kọ za kozha kozameat meso mya so m aso m yaso mjaso me so meso maso maso mieso meso mesọ meso mesoblood kry krov krov krov krov krv krǝv krev krv krew krv kri krv krvbone kost kost kost kistka kistka kost ko kal kost kokal kost kost kosc kostka deminutive kost kọ st koska koskafat noun sadlo sa lo salo zhir zyr slani na mas maznina slanina mas maznina sadlo tuk tuk sadlo tluszcz sadlo masnoca mast salo mast tọ lsca mascoba salo mast salo mast saloegg ȃje ajce n jo c n jo yajco jajco yajce jajce yajce jajce vejce vajce vajco regional jajo jajko jajco jaje jajce ja je jajce јaјce jajcehorn rȍg m o c rog rog rig rih rog rog roh roh rog rogu rȏg rȍga rọ g rọ ga rogȃ rog rogfeather pero n o b pero p ero pero peri pero pero pero pero pierko pioro pero perȍ perọ perẹ sa perduv perduvhair vȏls m o c vo los volos volosa volosina volossya volosyna voloss a vlakno kosm vlakno kosǝm vlas vlas wlos kosmyk table 6 vlȃs vlȃsa vla s vla sa lȃs lȃsa lasȗ vlakno vlaknohair braided hair kosa f a c kosa kosu table 7 kosa kosa kosa kosa vlasy OCz kosa vlasy vrkoce OSk kosa OPl kosa table 8 kosa acc kȍsu Novi kosȁ acc kosȕ kȍsu lasjẹ kosa kosahead golva f a c golova golova acc golovu golova holova glava glava hlava hlava glowa glava acc glȃvu gla vȁ acc gla vu glava glava glavaear ȗxo n o c u ho uxo pl us i usy vuho vuxo uho uxo pl usi ucho ucho ucho ȕho ȕvo pl f ȕsi ȕho ȕha pl m ȕsi uhọ usẹ sa uvo ushe uvo useeye ȍko n o c glaz o ko oko poet oko oko oko oko oko ȍko okọ ocẹ sa oko okonose nȍs m o c nos nos nis nis nos nos nos nȏs nȍsa nọ s nọ sa nosȃ nosȗ nos nosmouth usta pl n o b rot rot vusta vusta usta usta usta usta usta ũsta ũsta usta usta ustatooth zǫ b m o c zub zub zub zub zb zǝb zub zub zab zȗb zȗba zọ b zọ ba zab zabtongue language ezỳk m o a yazy k jazyk yazik mova jazyk mova ezi k ezik jazyk jazyk jezyk jezik jazȉk jezik jezika јazik jaziknail of finger toe claw nȍgt m i io c no got nogot nogt a nigot nihot no kt nokǝt nehet necht paznokiec OPl paznogiedz pazur nȍkat nȍkta nogat nokta nȍhat nȍhta nọ ht nọ hta nokt kanџa nokt kandzafoot leg noga f a c noga noga noga noha krak noga krak noga noha noha noga noga nȍgu nogȁ nȍgu noga stapalo noga stapalo nogaknee kole no n o a kole no kol eno kolino kolino kolya no kol ano koleno koleno kolano kol j eno kolȉno kolẹ no koleno nica koleno nicahand rǭka f a c ruka ruka ruka ruka rka rǝka ruka ruka reka ruka rȗku rukȁ rȗku roka raka rakawing kridlo n o b krylo krylo krilo krylo krilo krilo kridlo kridlo skrzydlo krilo Orb krilȍ krilo krilo krilobelly bŗȗxo bŗȗx m n o c zhivot zyvot zhivit zyvit korem stomah trbuh korem stomah tǝrbuh bricho brucho brzuch trbuh trẹ buh trebuha stomak zheludnik stomak zeludnikguts cervo kishki k isk i kishki kysky v treshnosti cherva vǝ tresnosti cerva vnitrnosti streva vnutornosti creva wnetrznosci trzewia scierwo table 9 cr ij evo crevo crevẹ sje drobọ vje creva crevaneck sija sja she ya s eja seja shiya syja vrat shi ya vrat sija krk krk szyja kark vrat sija vrat vrat vratshoulder pletje n jo b plecho pleco pleche plece ramo pleshi pl ramo plesti pl rameno pleco plece rameno plecy pl table 10 ramie table 11 plece rame Novi plecȅ rama plẹ ca ramo ramobreast grǫ d f i c grud grud grudi hrudy grd grǝd prsa hrud prsia hrud piers OPl gredzi pl grȗd prsa prsi grudi nẹ drje grada gradaheart s rdce n jo c se rdce s erdc e s erce serce serce srce sǝrce srdce srdce serce OPl serdce sȑce sȑca srcẹ srca srce srceliver e tro n o b jatro jatro table 12 pechinka pecinka cheren drob dzhiger cheren drob dziger jatra pl pecen watroba jȅtra pl Orb jiẽtra pl jẹ tra pl џiger crn drob dziger crn drobto drink piti v pit p it piti pyty da pi ya da pija piti pit pic pȉti pȉjem pȉti pijȅs piti pijem da pie da pieto eat e sti v est jest yisti jisty da yam da jam jisti jest jesc jȅsti jȅdem ȉsti ĩsti 3sg idẽ jẹ sti jẹ m da јade da jadeto gnaw grỳzti v c gryzt gryzt grizti hryzty da grizya da grize hryzat hryzt gryzc grȉsti grizem grȉsti 2sg grizȅs gristi grizem da grize da grizeto suck ssati v sosa t sosat sosu sos ot smoktati smoktaty su cha suca sat saji cicat sat ssac sse sisati sesati sesȃm da cica da cicato spit pj vati v a pleva t pl evat pljuju plujot plyuvati pl uvaty plyu ya pljuja pljuvam plivat plivu pľut pľujem pluc pluje arch plwac pljuvati pljȕjem pljuvati pljuvam da pluka da plukato vomit bljvati v bleva t bl evat blyuvati bl uvaty povrsham blvam povrǝ shtam bǝ lvam blit bliju zvracat OSk bľut bľuvat wymiotowac zwracac rzygac OPl bluc bluj e bljuvati bljȕjem povracati Orb bljȕvat 3sg bljȗje bljȕva bruhati bljuvati bljuvam bljujem da povraќa da povrakjato breathe dyxati v dyshat dyshat dihati dyhaty di sham disam dychat dycham dychat dycham oddychac dychac colloq dyszec table 13 disati dȋsem dȋham dȉhati 2sg dȉses dihati dȋham da dishe da diseto laugh smjati se v c smeya tsya sm ejat s a smiyatis smijatys sme ya se smeja se smat se smeju se smiat sa smejem sa smiac sie smieje sie smijati se smijem se Vrg smijȁti se smijȅs se smejati se smẹ jem se smejim se da se smee da se smeeto see videti v a vi det v id et bachiti bacyty vi zhdam vidja vizdam videt vidim vidiet vidim widziec vȉd j eti vȉdim viti 2sg vȉdis videti vȋdim da vidi da vidito hear slusati slu shat slusat sluhati sluhaty slu sham chu vam slusam cuvam slyset slysim pocut pocujem slyszec slusati slisati slisim da slushne da slusneto know be familiar with znati v a znat znat znati znaty zna ya znam znaja znam znat znam vediet poznat znac znȁti znȃm znȁti 2sg zna s poznati poznȃm da znae da poznava da znae da poznavato know understand vedeti v vedat v edat table 14 znati rozumiti znaty rozumity znam razbiram znam razbiram vedet vim vediet viem wiedziec wiem znati vẹ deti vẹ m da razbere da razbereto think mysliti my slit mysl it dumati misliti dumaty myslyty mi slya mislja myslet myslim mysliet myslim myslec misliti misliti mislim da misli da mislito smell cuti nyu hat chu yat n ukhat cujat nyuhati vidchuvati n uhaty vidcuvaty miri sha du sha mirisa dusa vonet vonim cichat cicham voniat voniam cuchat cucham czuc wachac table 15 woniec table 16 mirisati vọ hati vọ njati duhati da mirisne da mirisneto fear bojati se boya tsya bojat s a boyatis bojatys strahu vam se boya se straxuvam se boja se bat se bat sa bojim sa bac sie boje sie ploszyc sie strachac sie arch lekac sie bojati se bati se da se plashi da se plasito sleep spati spat spat spati spaty spya spja spat spat spac spavati spati da spie da spieto live ziti v c zhit z it zyt zhiti zyty zhive ya ziveja zit zit zyc ziv j eti 1sg zivim zivȉti 2sg zivȅs zivẹ ti da zhivee da ziveeto die merti umira t um irat vmirati vmyraty umi ram umiram umirat umierat zomierat umierac mrzec umr ij eti umriti umrẹ ti da umre da umreto kill ubiti ubiva t ub ivat vbivati vbyvaty ubi vam ubivam zabijet zabijat zabit zabijac ubijac ubiti ubiti da ubie da ubieto fight boriti se boro tsya borot s a borotis borotys bo rya se bi ya se borja se bija se bojovat bojovat bit sa walczyc bic sie wojowac zmagac sie boriti se tuci se boriti se bojevati se da se bori da se tepa da se bori da se tepato hunt loviti oho titsya oxot it s a polyuvati pol uvaty lovu vam lovya lovuvam lovja lovit lovit polowac table 17 lowic table 18 loviti loviti da lovi da lovito hit udariti v udarya t udar at vdaryati vdar aty u dryam udrjam uderit udriet uderzac udariti 1sg udarim udariti da udri da udrito cut sekti strigti rezati re zat rubi t r ezat rub it sekti strigti rizati sekty stryhty rizaty re zha seka reza seka rezat rezat sekat rubat ciac table 19 strzyc table 20 siec OPl rzezac arch rezati rẹ zati da seche da seceto split razdelya t razd el at rozdilyati rozdil aty razde lyam razdeljam rozdelit rozdelit sa podzielic table 21 rozdzielic table 22 pod ij eliti razd ij eliti razdeliti da podeli da razdeli da podeli da razdelito stab bosti kolti kolo t kolot koloti koloty bucha promu shvam probo zhdam buca promusvam probozdam pichnout pichnut bodnut pchnac table 23 bosc table 24 coll kolnac bosti ubosti zabosti prebosti da ubode da ubodeto scratch cesati drapati cara pat carapat chesati derti cesaty derty che sha dra skam cesa draskam skrabat skrabat skrabnut drapac table 25 skrobac table 26 czesac table 27 grzebac table 28 cesati grebati drapati praskati da grebe draska chesha drapa da grebe draska cesa drapato dig kopati kopa t kopat kopati kopaty kopa ya kopaja kopat kopat kopac kopati kopati da kopa da kopato sail pluti plỳti v v a plyt plyt plyvu plyv ot pliti plyty plu vam pluvam plout pluju plavit sa plavat plywac pluc table 29 plȉvati pluti plujem plovem da pliva da edri da pliva da edrito swim plavati v a pla vat plavat plavati plavaty pla vam plavam plavat plavat plywac plawic sie table 30 OPl plawac plȉvati plavati plȃvam da pliva da edri da pliva da edrito fly leteti leta t l etat litati litaty letya letja letat lietat letiet latac leciec let j eti letẹ ti letim da leta da letato walk xoditi v hodi t xod it hoditi hodyty ho dya xodja chodit chodit kracat chodzic hodati hodȉti hoditi hǫ dim da odi da odito go jti v idti idt i idu id ot jti jty vrvya otivam vǝ rvja otivam jit jdu ist idem isc ide ici ȉdem iti grem da zamine da zamineto come prihodi t pr ixod it prihoditi pryhodyty i dvam ida dohozhdam idvam ida dohozdam prichazet prijit prichadzat prist przychodzic przyjsc dojsc doci prici priti da doјde da dojdeto lie as in a bed lezati lezha t l ezat lezhati lezaty lezha leza lezet lezat lezec lezati lijegati lezati lezim lezham lezamto sit sesti side t s id et siditi sydity sedya sedja sedet sediet siedziec s j esti sedẹ ti sedim da sedne da sedneto stand stati stoya t stojat stoyati stojaty stoya stavam stoja stavam stat stat stac stawac stojec arch dial stati stajati vstati da stane da staneto turn vrte ti v c verte t v ert et krutiti krutyty vrtya vǝrtja vrtet obracat zvrtnut sa obracac wiercic vŕt j eti vŕtim vrtȉti 2sg vrtĩs vrtẹ ti vrtim da vrti da zavrti da vrti da zavrtito turn return vortiti v b vernut vernut povernuti vertati povernuty vertaty vrsham vrǝshtam vratit vratit sa wrocic vratiti 1sg vrȃtim vra tȉti 2sg vra tis vrniti da se vrati da se vratito fall pasti pa dat padat padati padaty pa dam padam padat padat padnut spadac padac pasc spasc pasti pasti da padne da padneto give dati dava t davat dava ti davaty da vam davam davat davat dat dawac dac dati dati da dade da dadeto hold drzati derzha t d erzat trimati trymaty drzha dǝrza drzet drzat trzymac dzierzyc drzati drzati drzim da drzhi da drzito squeeze tiskati zeti v b szhima t sz imat stiska ti styskaty sti skam ma chkam stiskam mackam mackat stiskat madlit sciskac wyzymac table 31 stiskati stiskati da steska da stega da steska da stegato rub terti tere t t er et terti terty tri ya t rkam trija tǝ rkam trit triet suchat trzec trljati drgniti trẹ ti da trie da trieto wash myti myt myt miti myty mi ya pera mija pera myt umyvat myt myc prac table 32 oprati umiti umiti oprati da mie da pere da mie da pereto wipe vytira t vyt irat vitirati vytyraty b rsha tri ya bǝ rsa trija vytirat utierat u triet wycierac otrzec obrisati brisati brisati otrẹ ti da brishi da brisito pull pxati tyanu t t anut tyagti t ahty d rpam te glya vla cha dǝ rpam teglja vlaca tahnout tahat ciagnac wlec table 33 potegnuti vuci vlẹ ci potegniti da vleche da tegne da vlece da tegneto push tolka t tolkat shtovha ti stovhaty nati skam bu tam natiskam butam tlacit tlacit pchac wcisnac table 34 tloczyc table 35 gurnuti potisniti poriniti da turka da turkato throw kydati mesti vergti v brosa t kida t brosat k idat kida ti kydaty hv rlyam xvǝ rljam hazet OCz vrci 1sg vrhu hadzat rzucac miotac veȑc 2sg veȑzes vrẹ ci da frli da frlito tie ve zati v b vyaza t v azat v yaza ti v jazaty vr zvam vrǝ zvam vazat viazat wiazac vezati 1sg vezem vezȁti 2sg vezes vẹ zati da vrze da vrzeto sew siti shit syt shi ti syty shi ya sija sit sit szyc siti sejati da soshie da sosieto read citati v chita t c itat chita ti cytaty cheta cheta cist ctu citat czytac citati citam cȉtati 2sg cȉta s brati berem citati citam da chita da rachuna da cita da racunato speak talk govoriti v govori t govor it govori ti hovoryty govorya govorja mluvit hovorit hovorit rozmawiac mowic gwarzyc OPl goworzyc gaworzyc table 36 govoriti govorim govȍriti 2sg govȍris govoriti govorim da govori da zboruva da govori da zboruvato show kazati v pokazyvat pokazyvat poka zuvati pokazuvaty pokazvam pokazvam ukazat ukazat pokazac kazati kȃzem ka zȁti 2sg ka zes kazati kazem da pokazhe da pokazeto sing peti v c pet p et poju pojot spiva ti spivaty pe ya peja 2sg pees zpivat zpivam pet peji spievat spiewac spiewam piac pieje table 37 p j evati pẹ ti pojem da pee da peeto play jgrati igra t igrat gra ti hraty igra ya igraja hrat hrat grac igrac igrati igrati igrati se da igra da igrato flow tekti tech t ec tekti tekty teche tece tect tiect ciec cieknac teci teci da teche da teceto freeze mrznǫti zamerzat zam erzat zamerzati zamerzaty zamr zvam zamrǝ zvam zamrznout mrznut zmrznut zamrznut marznac zamarzac mrznuti zamrzniti da zamrzne da zamrzneto swell puxnǫti pu hnut puxnut pu hnuti puhnuty podpu hvam oti cham podu vam se podpuxvam oticam poduvam se opuchnout otect puchnut opuchnut arch otiect puchnac rozdac sie oteknuti oteci oteci da potechi da potecisun slnce so lnce solnc e sonce so nce sonce sl nce slǝ nce slunce slnko arch slnce slonce sunce sọ nce sonce soncemoon luna mesec luna me syac luna m es ac misyac mis ac luna mesec mesechina luna mesec mesecina mesic mesiac poet luna ksiezyc OPl miesiac m j esec mẹ sec mesechina mesecinastar gvezda zvezda zv ezda zirka zirka zvezda zvezda hvezda hviezda gwiazda zv ij ezda zvẹ zda ѕvezda dzvezdawater voda f a c voda voda acc vodu voda voda voda voda voda voda woda voda acc vȍdu vodȁ acc vȍdu voda voda vodarain dzd dozhd dozd doss dost dosh dosc dzhd dǝzd dest dazd deszcz OPl dezdz gen deszczu dzdzu kisa dazd dǝz dozhd dozdriver reka reka r eka ri chka ricka reka reka reka rieka rzeka r ij eka rẹ ka reka rekalake j ezero o zero oz ero o zero ozero e zero ezero jezero jazero jezioro jezero jẹ zero ezero ezerosea more more mo re mor e mo re more more more more more morze more mọ rje more moresalt sol sol sol sil sil sol sol sul soľ sol so l sọ l sol solstone kamy ka men kam en ka min kamin ka mk kamni pl kamǝk kamǝni pl kamen kamen kamien dim kamyk kamen kamen kamen kamensand pesk peso k p esok piso k pisok pya sk pjasǝk pisek piesok piasek p ij esak pẹ sek pesok pesokdust porx pyl pyl pil pyl prah prax prach prach pyl kurz proch prasina prah prah prav prashina prav prasinaearth zemľa f ja b c zemlya z eml a zemlya zeml a zemya zemja zeme zem zemina ziemia zemlja acc zȅmlju zemlȁ acc zȅmlu zemlja zemјa zemjacloud tǫca tu cha o blako tuca oblako hmara hmara o blak oblak oblak oblak mrak chmura oblok oblak oblak oblak oblakfog mgla mgla tuman mgla tuman imla tuman mryakovina imla tuman mr akovyna mgla mǝgla mlha hmla mgla magla megla magla maglasky nȅbo ne bo n ebo ne bo nebo nebe nebe nebe nebo niebo nebo nebọ nebo nebowind ve tr m o a ve ter v et er viter viter vya tr vjatǝr vitr vietor wiatr v j ȅtar v j ȅtra vȉtar vȉtra vệtǝr veter vetersnow sneg sneg sn eg snig snigh snyag snjag snih sneh snieg sn ij eg snẹ g sneg snegice led lyod l od lid lid led led led ľad lod led lẹ d mraz led mraz ledsmoke dym dym dym dim dym dim pu shek dim pusek dym dym dym dim dim chad dim cad dimfire ogn ogo n ogon vogo n voghon o gn ogǝn ohen ohen ogien ognia vatra oganj ogenj ogan oganash pepel pe pel p ep el popil popil pe pel pepel popel popol popiol pepeo pepẹ l pepel pepelto burn goreti paliti gore t gor et goriti ghority gorya palya gorja palja horet horiet palic arch gorzec goreti goriti gorẹ ti da gori da goriway pǫ t m i b put put shlyah sl ah pt pǝt pout fem table 38 cesta put table 38 droga arch patnik table 39 OPl pac pȗt puta pũt pũta pǫ t pat patmountain gora fem a c gora gora gora ghora gora planina gora table 40 planina hora hora gora gora gȍru planina gorȁ gȍru gora gora planina gora planina dark red crmn adj o c er emnoj c er omnyj dial table 41 chervonij cervonyj cherveno cerveno arch cermny crmny Kott cermak person with a red brown face hair dial czermny crveno crmljen crveno crveno bright red crv j en adj o c er evl onyj obs table 42 chervonij cervonyj cherve n cerven cerveny cerveny czerwony czerwien cr ven rdec crven no na ni crven no na nigreen zelen adj o b zelyonyj z el onyj zelenij zelenyj zele n zelen zeleny zeleny zielony zielen zelen zelena zeleno zelẽn zelenȁ zelenȍ zelen zelena zelen no na ni zelen no na niyellow zlt adj o zhyoltyj zoltyj zhovtij zovtyj zhlt zǝlt zluty zlty zolty zolc zolcien zȗt f zuta zȗt f zutȁ n zȗto rumen zȏlt zolta zholt to ta ti zolt to ta tiwhite bel be lyj b elyj bilij bilyj byal bjal bily biely bialy biel b ij eli bẹ l bel o a i bel o a iblack crn chyornyj c ornyj chornij cornyj che ren ceren cerny tierny czarny czern crn crn crn o a i crn o a inight nokt noch noc nich nic nosh nost noc noc noc noc nọ c noќ nokjday dn den d en den den den den den den dzien dan dana dan dnẹ dnẹ va den denyear god rok god god rik rik godi na godina rok rok rok pl lata godzina table 43 godina lẹ to godina godinawarm tepl topl tyoplyj t oplyj teplij teplyj to plo toplo teply teply cieply topao toplo toplo toplocool cold xoldn adj o c holo dnyj xolodnyj holo dnij holodnyj hla d en no na ni studen o a i xlad en no na ni studen o a i chladny chladny studeny chlodny hladan hla dan hladǝn ladno ladnofull pln po lnyj polnyj po vnij povnyj p len pǝ len plny plny pelny pelen pun pọ ln poln polnnew nov no vyj novyj novij novyj nov nov novy novy nowy nov nov nov novold star sta ryj staryj starij staryj star star stary stary stary star star star stargood dobr horo shij dobryj xoros ij dobryj dobrij dobryj dob r dobǝ r dobry dobry dobry dobar dọ ber dobar dobro dobar dobrobad zl adj o zloj zloj zlij poganij zlyj poghanyj losh zl los zǝ l zly zly zly zȁo zlȁ zlȍ zli zla zlo losh zol zla los zol zlarotten gnjil gnilo j gn iloj gnilij ghnylyj gnil gnil shnily zhnity zgnily truo gnil gnil gnildirty grya znyj gr aznyj brudnij brudnyj mr sen mrǝ sen spinavy spinavy brudny prljav umazan valkano valkanstraight prost prav pryamo j pr amoj pryamij pr amyj prav prav primy priamy rovny prosty prawy table 44 rowny table 45 prav raven prav ramen prav ramenround krǫgl kru glyj kruglyj kruglij krughlyj kr gl krǝ gǝl kulaty okrouhly okruhly kragly okragly okrugao okrọ gel kruzhno okruglo kruzno okruglosharp ostr o stryj ostryj go strij ghostryj o str ostǝr ostry ostry ostry ostar ọ stǝr ostro ostrodull tǫp tupo j tupoj tupij typyj tp tup tupy tupy tepy tup tọ p tapo taposmooth gladk gla dkij ro vnyj gladk ij rovnyj gladkij plavnij ghladkyj plavnyj gla dk ra ven gladǝk raven hladky hladky gladki gladak gladek mazno maznowet mokr mo kryj mokryj mo krij mokryj mo kr mokǝr mokry mokry mokry mokar mọ ker mokro mokrodry sux suho j suxoj suhij suhyj suh sux suchy suchy suchy suh suv suh suvo suvocorrect pra vilnyj prav il nyj pra vilnij virnij pravyl nyj virnyj pra vilen pravilen spravny spravny poprawny wlasciwy prawilny slang pravilan pravilen pravilno tochno pravilno tocnonear bliz bli zkij bl izk ij bli zkij blyz kyj bli zk blizǝk blizky blizky bliski blizak blizu blizu blisko blizu bliskofar dalek dalyokij dal ok ij dalekij dalekyj dale chen dalecen daleky daleky daleki dalek dalec daljen daleku dalekuright prav pra vyj pravyj pravij pravyj de sen desen pravy pravy prawy desni dẹ sǝn desno desnoleft lev le vyj levyj li vij l ivyj lyav ljav levy ľavy lewy l ij evi lẹ vi levo levoat po u prep pref pri u pr i u pri na v pry na v pri u na pri u na pri u pri ns przy u u u pri kaj kajin to v n prep v v vn u v uv dialectal u v uv dialectical v v v v n v vo do w e wn u va v v vwith s n s s z iz zo zi z iz zo zi s ss s sǝs s s so z s a s z so soand j a i a i a i a but i a i a i a a i a i i a i a in pa i a i aif j ako e sli jesl i yak yaksho koli jam jaksco koly ako ako jestli ak jesli jezeli jak coll ako ukoliko ce ko ako akobecause delja dlja deljma potomu chto potomu cto sto bo tomu sho dlya archaic because of bo tomu sco dl a zasho to zastoto protoze pretoze bo dlatego ze poniewaz za to table 46 temu ze coll or dial przeto ze arch zato sto jer zatọ zatọ ker zatoa shto zashto zatoa sto zastoname j me i mya im a im ya im a i me ime jmeno meno imie arch miano ime imẹ ime ime adder venomous snake adder wood material Tree is strom instead archaic nowadays used as timber sheepskin coat tuft of hair braid plait braid mane carcass back arm limb entrails eggs pant gasp manage know obs to smell transitive to smell intransitive hunt chase prowl course hunt fish catch snare cut slice chop cut mow trim shear split divide separate share distribute split up divide up disunite pull apart separate parcel give away share distribute provide disperse push stab spike prick butt scratch scrape irritate rub scratch scrape rasp scrub grate scribble comb brush to rummage to dig spit sputter wallow to squeeze mainly clothes from water to wash clothes to drag to push f ex a button to push f ex steam babble coo to crow to sound like a rooster a b pilgrimage journey pilgrim woods red haired ginger dark red hour righteous even for that Conventions in the table EditCommon Slavic accents follow Chakavian conventions a long rising a short rising ȃ long falling ȁ short falling a length in unstressed syllable The accent pattern a b or c of Common Slavic nouns verbs and adjectives is indicated These patterns are as follows a consistent root accent b predominant suffix accent c mobile accent Nouns are given in the nominative singular a form in parentheses is genitive singular except as indicated acc accusative singular pl nominative plural Verbs are given in the infinitive but the first singular present in Bulgarian which has no infinitives A form in parentheses is first singular present except as indicated 2sg second singular 3sg third singular A second form in parentheses is third singular present When multiple forms of an adjective are given the order is masculine feminine neuter Chakavian forms are given in the Vrgada dialect except as indicated Novi Novi dialect Orb Orbanici dialect Transcription of Russian and Bulgarian EditTranscription of Bulgarian follows the standard conventions for academic transliteration of Cyrillic with the exception that Cyrillic is represented as ǝ instead of ă for ease of reading particularly when combined with a stress mark ǝ instead of ắ This is a one to one transliteration that directly represents the spelling of Cyrillic This transliteration also represents Bulgarian phonology quite well unlike the situation in Russian Transcription of Russian is based on the same standard but deviates from it in order to consistently represent palatalization always written with a following apostrophe e g l n t v and the phoneme j always written j both of which are spelled in multiple ways in Cyrillic The following indicates how to convert between the two Cyrillic letters Letter class Academic transliteration This article s transcriptiona e y o u Non palatal vowels a e y o u a e y o uya e i yo yu Palatal vowels ja e i e ju If following a consonant letter a e i o u with preceding apostrophe elsewhere ja je ji jo ju j y Semivowels j ŭ same Soft sign same Hard sign not writtensh A consonant sign sc ss The result is that this article s transcription is almost directly phonemic making it significantly easier for readers not familiar with the complications of Cyrillic spelling Note that the transcription used here continues the standard practice of representing the Cyrillic letters y i as y i although they are normally considered allophones of each other This is because the pronunciation of the two letters is significantly different and Russian y normally continues Common Slavic y ɨ which was a separate phoneme The letter sh is conventionally written st in Bulgarian sc in Russian This article writes ss in Russian to reflect the modern pronunciation ɕɕ Both transcriptions indicate stress with an acute accent a e i o u y ǝ Stress is indicated in Cyrillic in the same fashion except with the letter yo which is always stressed Pronunciation EditCapsule summary of Russian pronunciation Edit The transcription used in this article is morphophonemic rather than strictly phonemic i e it writes the underlying phonemes rather than the phonemes actually heard when pronounced The difference occurs particularly in the representation of unstressed vowels where multiple underlying phonemes merge For example underlying e and i merge into the same sound when unstressed but the difference is revealed in related forms based on the same root e g z eml a zʲɪmˈlʲae land has accusative z eml u ˈzʲemlʲʉ but z ima zʲɪˈma winter has accusative z imu ˈzʲimu When the transcription which is derived from the spelling disagrees with the actual morphophonemic pronunciation the latter is indicated specially e g cto sto s it syt z oltyj zoltyj z ena zena ʐɨˈna solnc e sonce ˈsont se This occurs mostly with the letters s z c which are normally written palatal but pronounced non palatal but it is also due to occasional assimilations Note that the rules for unstressed vowels still need to be applied see below a e i etc indicates stress s ʂ z ʐ and c t s are never palatal while c t ɕ and ss ɕɕ are always palatal regardless of spelling y ɨ allophone of i i after non palatal consonants but written differently by convention Written i sounds as y after s z c regardless of whether indicated as palatal in the spelling z it ʐɨtʲ to live Vowel mergers in unstressed syllables are extensive but not written After palatal vowels a o e i all merge as ɪ t az olyj tʲɪˈʐolɨj heavy v el ik ij vʲɪˈlʲikʲɪj big After non palatal vowels a and o merge as ɐ directly before the stress and absolutely word initially e elsewhere moloko melɐˈko milk sobaka sɐˈbake dog c elov ek t ɕɪlɐˈvʲek man human After non palatal vowels e and i y merge as ɨ z ena ʐɨˈna Exception Absolutely word finally after a palatal e i merge as ɪ but a o merge as e s em a ˈsʲemʲe seed Obstruents are devoiced word finally and agree in voicing in a cluster before another obstruent muz muʂ husband vs o fsʲɵ everything vokzal vɐɡˈzal railway station But v does not trigger voicing of preceding obstruent nor is it devoiced The reflexive suffix s a and reflexive infinitive t s a are pronounced without palatalization i e as if written sa and t sa Capsule summary of Bulgarian pronunciation Edit a e i etc indicates stress Stressed ǝ is actually ɤ unstressed a and ǝ tend to merge as ɐ Obstruent voicing devoicing as in Russian Capsule summary of Czech pronunciation Edit a e i etc indicates vowel length u uː lt o ou oʊ lt u h ɦ ch x c tʃ s ʃ z ʒ r r a palatal fricative trill sounding a bit like rʑ d ɟ t c n ɲ Also indicated by d t n before i i or e y i but indicates normal rather than palatal pronunciation after d t n e short e but signals palatal nature of previous consonant de te ne de te ne ve fe be pe vje fje bje pje me mne Obstruent voicing devoicing as in Russian r after obstruent is itself devoiced rather than trigger voicing primy pr iːmiː straight Capsule summary of Polish pronunciation Edit Retroflex consonants sz ʂ cz t ʂ z ʐ rz ʐ lt r as in Czech dz d ʐ Alveolopalatal consonants s or si ɕ c or ci t ɕ z or zi ʑ dz or dzi d ʑ n or ni ɲ All consonants are palatalized before i Note that alveolar s z n become alveolopalatal when palatalized absorbing the i before another vowel chodzic ˈxɔd ʑit ɕ to walk siedziec ˈɕɛd ʑɛt ɕ to sit h or ch x w v l w y ɨ o u lt oː e ɛ a ɔ Obstruent voicing devoicing as in Russian and Czech However w and rz do not voice a preceding voiceless obstruent but instead are devoiced kwiat kfʲat flower przyjsc pʂɨjɕt ɕ to come lt prʲijtʲ cf Russian pr ijt i Capsule summary of Serbo Croatian pronunciation Edit Accents a long rising a short rising ȃ long falling ȁ short falling a length in unstressed syllable a long rising in Chakavian dialect Common Slavic neoacute s ʃ c tʃ z ʒ dz dʒ c tɕ đ dʑ nj ɲ lj ʎ Russian style obstruent voicing devoicing does not occur Dialectal differentiation EditAfter the three palatalizations of Proto Slavic dialectal variation became more apparent Some dialects such as Proto East Slavic applied the second regressive palatalization across an intervening v 1 Russian gwojzda gt gwezda gt zvezda gt zʲvʲɪˈzda star Polish gwojzda gt gwezda gt gwiazda gt ˈɡvʲazda star Also the realization of the palatalizations sibilants varied a little amongst dialects Belic 1921 argues that the phonetic character of the palatalizations was uniform throughout Common Slavic and that West Slavic languages developed s later on by analogy 2 In all dialects except for Lechitic dz was deaffricated to z 1 Ukrainian zvizda gt z vizda and zyrka z irka gt Cf Pol gwiazda gt GV ZV I ZD Z Z Y I R K A zIr gt vision The final cutoff point for the Proto Slavic period was the change of e to a after palatal consonants and j which then created ca ka contrasts 3 This and the shortening and elision of weak yers ĭ and ŭ see Havlik s law that created newly formed closed syllables 4 ended the period of syllabic synharmony characteristic of Common Slavic For many Common Slavic dialects including most of West Slavic all but the northernmost portions of East Slavic and some western parts of South Slavic g lenited from a voiced velar plosive to a voiced velar fricative ɡ gt ɣ Because this change was not universal and because it did not occur in a number of East Slavic dialects such as Belarusian and South Russian until after the application of Havlik s law Shevelov 1977 calls into question early projections of this change and postulates three independent instigations of lenition dating the earliest to before 900 AD and the latest to the early thirteenth century 5 Because the reflexes for the nasal vowels e and ǫ differ so widely it s very likely that their phonetic value in Late Proto Slavic was not uniform 6 See also EditSlavic languages History of the Slavic languages Proto Slavic language Indo European vocabulary Wiktionary Appendix Swadesh lists for Slavic languages Slavic studiesReferences Edit a b Channon 1971 9 harvcoltxt error no target CITEREFChannon1971 help Belic 1921 31 Channon 1971 12 harvcoltxt error no target CITEREFChannon1971 help Bethin 1997 13 harvcoltxt error no target CITEREFBethin1997 help Shevelov 1977 137 145 Schenkdar 2002 74 harvcoltxt error no target CITEREFSchenkdar2002 help Bibliography EditBelic Aleksandar 1921 Naјmlaђa Treћa Promena Zadњenepchanih Suglasnika k g i h u Praslovenskom Јeziku Јuzhnoslovenski Filolog II 18 39 Bethin Christina Yurkiw 1998 Slavic Prosody Language Change and Phonological Theory Cambridge University Press ISBN 0 521 59148 1 Channon Robert 1972 On the Place of the Progressive Palatalization of Velars in the Relative Chronology of Slavic The Hague Mouton Lehr Splawinski Tadeusz 1957 Z dziejow jezyka praslowianskiego Urywek z wiekszej calosci Ezikovedski Izsledvaniya V Chest Na Akademik Stefan Mladenov Sofia Schenkar Alexander M 2002 Proto Slavonic in Comrie Bernard Corbett Greville G eds The Slavonic Languages London Routledge pp 60 124 ISBN 0 415 28078 8 Shevelov George Y 1977 On the Chronology of h and the New g in Ukrainian PDF Harvard Ukrainian Studies vol 1 Cambridge Harvard Ukrainian Research Institute pp 137 52 archived from the original PDF on 2008 10 31Further reading EditBLAZEK Vaclav and NOVOTNA Petra Glottochronology and its application to the Balto Slavic languages In Baltistica 2007 vol 42 No 2 p 185 210 ISSN 0132 6503 Retrieved from https en wikipedia org w index php title Slavic vocabulary amp oldid 1126809819, wikipedia, wiki, book, books, library,

article

, read, download, free, free download, mp3, video, mp4, 3gp, jpg, jpeg, gif, png, picture, music, song, movie, book, game, games.